Mojím životným pracovným krédom vtedy bolo:- Prečo nie dnes, prečo nie hneď?Neustále som sa púšťal do nových a nových aktivít, ktoré vypĺňali aj môj dovtedy voľný čas pôvodne určený na oddych. Podobným spôsobom som fungoval aj prvé mesiace na Luniku IX pred tromi rokmi. V období prvotného nadšenia vôbec nie je ťažké zvládnuť aj trojnásobnú pracovnú záťaž, najmä ak je človek mladý a zdravý. Každé prvotné nadšenie by však mala nahradiť trpezlivá pravidelná práca prerušovaná kvalitným oddychom.Toto som si uvedomil po určitom čase, kedy mi došla prvotná zásoba trpezlivosti a síl a začali ma rozčuľovať maličkosti a veci s ktorými som nedokázal pohnúť. Nechcel som to nechať tak a usiloval som sa zistiť, kde sú korene mojej únavy a vyčerpanosti. Bolo to tým, že som si nevyhradil priestor na chvíle, kedy by som vypol zo všetkých starostí a prác. Opäť som sám sebe pripomenul, že psychika je ako luk a bude pružiť iba vtedy, ak nebude mať stále napätú tetivu, je potrebné pravidelne ju uvoľňovať. Indiáni veľmi dobre vedia, že luk, na ktorom je tetiva stále napätá sa veľmi rýchlo stane nepoužiteľným.Myslím, že sa mi celkom dobre podarilo vymotať sa zo stavu napätia a zmenil som si aj pracovné krédo na iné. Keď sa mi toho nakopí viac ako inokedy, zvyknem sám sebe pripomenúť toto:- Prácu mi ustrážia druhí, oddych si musím ustrážiť sám!Viac sa usilujem robiť to, čo je "až dôležité" a dovolím, aby mi niekedy ušli veci, ktoré sú "iba súrne". Nie som až tak často medzi deťmi a medzi pracovníkmi ako predtým, ale usilujem sa tam byť pokojný a pokojne riešiť denné problémy. V takomto pokojnom rozpoložení dokážem rozdeľovať problémy do troch skupín. Prvou sú maličkosti, druhou sú skutočné riešiteľné problémy a treťou sú neriešiteľné problémy. Problémy v prvej a tretej skupine ma už tak netrápia ako predtým, a mám viac síl venovať sa druhej skupine problémov - tým riešiteľným.Netvrdím, že sa mi to vždy darí. Viem, že je to ideál, ku ktorému sa musím neustále približovať a viem, že takto dokáže uvažovať a konať iba človek, ktorý dokáže oddychovať. Zvládne to iba človek, ktorý oddych považuje za úplne prirodzenú činnosť pomáhajúcu aj tým ľuďom, od ktorých prítomnosti si niekedy prirodzene, inokedy nevyhnutne potrebujeme oddýchnuť. Je tu čas dovoleniek a ja pozývam tých, ktorí sú unavení, aby si oddýchli. Oddychujme, kým vládzeme oddychovať, nevyčerpajme si všetky sily na prácu, skutočné oddychovanie je tiež v podstate činnosťou, pri ktorej musíme vyvinúť určité úsilie. Prajem nám všetkým, aby sme si perfektne oddýchli, tak, aby to pocítili aj naši najbližší a tí, ktorým sa venujeme...
