Raz jeden človek rozhodol odísť z firmy debatoval s jedným zo šéfov o všeličom možnom. Predtým ho boli navštíviť bývalí zamestnanci firmy, ktorí síce z firmy odišli, ale neprestali byť jeho priateľmi. Keď sa šéf dozvedel, kto to vlastne bol povedal mu vetu, ktorú nezabudne do konca života:“Nemal by si sa stretávať s tými, čo odišli. Treba sa im vyhýbať. Oni sú odpad, sú ako mor, ktorý ničí našu firmu.”Neveril mu, že to myslí vážne, ale myslel. Na druhý deň sa tento šéf dozvedel, že aj ten človek odchádza z firmy. Nebol schopný pozrieť sa mu do očí. Niektorí ho dodnes vnímajú ako zradcu, ktorý nezapadá do ich teórie o odchádzajúcich. Podľa tejto ich teórie, život by ho mal potrestať za to, že „zradil“ firmu.Našťastie aj po jeho odchode býva vo firme väčšina takých, ktorí majú iný názor a pre ktorých ten človek naďalej zostal priateľom. Zrejme nemôžeme čakať od všetkých, aby boli na takej ľudskej výške, že odchod nebudú vnímať ako zradu. Naučili ich, že chybu vždy urobí iba ten, kto odišiel. Šéfovia sa vraj nemýlia.Na Slovensku si ešte stále nevážime tak dobrých pracovníkov ako v krajinách, kde ich je menej. Poznám krajiny, kde sa konajú priateľské stretnutia šéfov s tými, ktorí odišli z firmy pre nezhody v práci. Je to najlepší dôkaz o tom, ako si máme vážiť každéhu jedného pracovníka. Aj tých, ktorí sa v otázke výberu firmy buď pomýlili, alebo svojou vinou, vinou šéfov, či spolupracovníkov cestu zapdnutia do firmy nedokončili.Čo dodať na záver?Hlavným cieľom tohto zamyslenia je pozrieť sa na problémy aj z iného uhla pohľadu, aby cesta k zapadnutiu do firmy pre tých, ktorí prídu po nás, bola jednoduchšia, aby sme im lepšie rozumeli a nedávali im do cesty prekážky spôsobené našou nevedomosťou.Keď som pracoval ako vychovávateľ, môj brat si vtedy otvoril firmu. Vedel, že ak má kvalitne viesť ľudí, musí študovať psychológiu. Cez môjho priateľa psychológa som mu zháňal knihy, ktoré ho mali naučiť rozumieť ľuďom a otvorene s nimi komunikovať. Knihy som mu vždy odovzdal až potom, keď som ich sám preštudoval. Uvedomil som si, že aj ja musím študovať psychológiu, veď predsa raz budem viesť ľudí. Majú právo na to, aby som v mojom prístupe voči nim nerobil hrubé chyby.Veľa som sa naučil a zisťujem, že ešte oveľa viac sa musím naučiť. Tí, ktorých vedieme majú právo na to, aby sme ich viedli kvalitne. My v Cirkvi máme to šťastie, že okrem prirodzených prostriedkov je tu ešte Duch Svätý, ktorý nám pomáha viesť tých ktorí sú nám zverení. Milosť však rozvíja prirodzenosť a Duch dopĺňa viac tam, kde viac nájde.
