Najskôr sme si mysleli, že ju elektrárne stihli zapojiť v predstihu. Až na tretí deň sa nám pochválili susedia, že nás zapojili oni. Doslova povedali:"Teraz ste zapojení tak ako aj my."A tak sme dva dni boli sponzorovaní spoločnosťou dodávajúcou elektrický prúd. Hneď ako sme to zistili, dali sme to do poriadku a odvtedy sme na Luniku IX menšinou, ktorá za elektrinu platí.Prázdny trojizbový byt bolo potrebné zariadiť. Oslovili sme ľudí z Myslavy, či niekto z nich nemá starý nepotrebný nábytok, ktorý by boli ochotní darovať. Vďačne nám pomohli zohnať prvé kusy nábytku, zbytok sme kúpili v bazári. Biskupský úrad nám zaplatil práčku, chladničku, mikrovlnku a tiež základný riad do kuchyne. Všetko nám preplatiť nemohli a tak sme siahli na svoje úspory z predchádzajúcich rokov. Chcem sa poďakovať aj skupine žien a mladých z Košíc, ktoré nám pomohli upratať byt po maľovaní. Trvalo celý mesiac, kým sme mali veci ako tak na poriadku. Ešte šťastie, že vtedy chodil výťah...Sväté omše sme mávali spočiatku iba v Myslave a vo svojom byte, kde sme si z chodby urobili provizórnu kaplnku. Hľadali sme niekoho, kto by mal záujem o modlitbu, prípadne o účasť na svätých omšiach, no nikto sa nenašiel. Chodievali sme v tých dňoch po sídlisku a hľadali sme nejaký priestor, kde by bývali sväté omše a tiež aktivity pre deti a mládež. Prvé týždne to vyzeralo ako nereálny sen. Nebolo ľahké vybaviť napríklad sálu kultúrneho domu, lebo v tom čase tam jeden z poslancov prevádzkoval bar.Prvú svätú omšu sme plánovali pod šírym nebom. Starosta mi už pri prvej návšteve povedal, že Rómovia sú "deti vetra", preto by sme ich nemali zavierať do nejakých miestností, ale mali by sme s nimi vraj chodievať do lesa. My sa však neprestávame modliť za nejaké priestory. V piatky sme zaviedli aj pôst o chlebe a vode, aby sme našli, čo tu od nás Boh chce.Ešte sme nemali ani jedinú miestnosť a už sme uvažovali nad kostolom. Dňa 13. júla 2003 som si večer do kalendára poznačil tieto vety:"Keď postavíme kostol, bude zasvätený svätej Terézii z Lisieux, patrónke misií, na tom sme sa s Emom dohodli. V Myslave sme slúžili sväté omše, ja po svätej omši krstím dievčatko s menom Kristína. Uvedomil som si, že tu pokrstím ešte veľa detí.Popoludní sme boli na Dedinkách, kde sa Emo učil chytať ryby na udicu. Odteraz budeme takto loviť, ale ľudí. Ryby nebrali. Modlíme sa ruženec, aby "brali" ľudia. Večer si dávam "ružencový orbitrek" a opäť prechádzku sídliskom. V tento deň 4 ružence. Všetky tajomstvá v jeden deň. Na Luníku ma zastavujú a pýtajú:"Máš cigaretu?"Odpovedám:"Od siedmych rokov nefajčím."Cítim, že takéto ružencové pochody sú veľmi potrebné. Z Luníka sa vraciam večer o 23:00..."Pokračovanie nabudúce...
