Piesne dirigoval poľský bohoslovec Ján Kaprzyk. Podobne gratulovali aj 27.júna svojmu duchovnému vodcovi Ladislavovi Stanovi, ktorý ich nezabudol pohostiť zákuskami, chlebíkmi so syrom a ovocím. Na sviatok sv. Cyrila a Metoda študenti z Genzano navštívili svojich kamarátov, ktorí študovali na Sacro Cuore a spolu s nimi oslávili tento veľký slovanský sviatok. Spolu s nimi, s don Stanom, Sersenom a Hlubíkom odtiaľ išli do baziliky sv. Klementa, kde mali svätú omšu. Don Stano mal kázeň o sv. Cyrilovi a Metodovi.Chlapci spievali po slovensky. Po svätej omši don Stano dal pobozkať chlapcom relikviu sv. Cyrila a na dvore kláštora boli raňajky. Z baziliky sv. Klementa išli ešte do baziliky sv. Petra, kde sa pomodlili a zaspievali pieseň "V sedmobrežnom kruhu Ríma" a iné pesničky. Popoludní o 4 hod. bola v saleziánskom ústave akadémia na česť sv. Cyrila a Metoda po slovensky. Ako sa zobrala skupina chlapcov na Sacro Cuore? Vec sa má takto: V Taliansku umiestňovali chlapcov zo Slovenska najprv len v Genzane, kde bol Ján Hlubík v noviciáte. Keď tam nebolo miesta a na noviciát ešte neboli dosť pripravení, ubytovali ich v Ríme v ústave Sacro Cuore. Bol to veľký ústav, ale chudobný. František Sersen, ktorý tam bol vtedy klerikom, opisuje podmienky v ústave takto:„Pre našich chovancov tam nebol dostatok miesta a tak museli byť ubytovaní na dlhých, tmavých a nezdravých chodbách medzi študovňami, ak sme ich nechceli poslať domov. A čo potom s ďalšími, čo sa stále hlásili? Kde a ako ich budeme vychovávať, ak z nich chceme pripraviť základy budúceho saleziánskeho diela na Slovensku? Rímskym predstaveným to však nebolo po chuti. Keď sme videli, že je všetko zbytočné obrátili sme sa na hlavných predstavených v Turíne.“ Naši slovenskí chlapci, ktorí boli na Sacro Cuore, sa nebáli žiadnej práce, keď im to nebolo na úkor štúdia. V takom prípade sa vedeli aj ohradiť. Keď raz istý spolubrat koadjútor, čo mal na starosť domáce práce, žiadal od nich akési práce cez štúdiá, postavili sa proti nemu slovami:"My sme sem prišli nie za sluhov, ale učiť sa!"Naši chlapci vstávali každé ráno o pol hodiny skôr a pomáhali pri upratovaní ústavu. Väčšinou to boli chlapci z chudobných slovenských rodín a tak im dobre padlo, že vďaka práci ktorú urobili, mali odpustený mesačný poplatok vo výške 80 Kčs. V tej dobe to bol pekný peniaz.
