Unikátne ložiská drahého opálu na Dubníku sa nachádzajú v strede severnej časti Slánskych vrchov. Od Prešova sú vzdialené asi 28 km JV a dostaneme sa k nim cez Solivar, Dulovú Ves, Kokošovce a Zlatú Baňu. Od Košíc sú opálové bane vzdialené 35 km SV a najkratšou cestou sa k nim dostaneme cez Košické Olšany, Rozhanovce, Čižatice, Kecerovce, Opinú a Červenicu.Od Zlatej Bane je bývalé administratívne centrum ťažby drahého opálu, v súčasnosti opustená osada Dubník vzdialená 5 km a od Červenice 3 km. Ložiská drahého opálu zahŕňajú historické banské revíry, väčšiu a rozsiahlejšiu Libanku a menšiu Šimonku, vzdialenú približne 3 km severne.Starovek - prvé opisy drahého opáluNajstaršie informácie o drahom opáli vôbec, pochádzajú približne z roku 500 pred naším letopočtom, keď ho vo svojej básni spomína grécky básnik Onomakritos. Pomerne podrobne opisuje drahý opál rímsky spisovateľ Plínius vo svojom diele Naturalis Historiae Libri XXXVII, kde okrem iného píše:„Nijaký iný drahokam nie je svojím vzhľadom príjemnejší očiam".Okrem toho Plínius uvádza, že rímsky senátor Nónius radšej zvolil vyhnanstvo, ako by odovzdal svoj prsteň s veľkým opálom cisárovmu priateľovi Markovi Antóniovi. Hoci starovekí autori nepoznali miesta nálezu popisovaných opálov a predpokladali že pochádzajú z Blízkeho Východu, Indie či Afriky, nimi popisované drahé opály sa vyznačujú intenzívnou farbohrou a výraznou opalescenciou, ktorá je typická pre dubnicky drahý opál.Z tohoto dôvodu sa prikláňame k názoru, že drahé opály staroveku mali svoj pôvod na Dubníku. Je celkom možné, že počiatky ťažby opálov, aj keď samozrejme na začiatku len zberom na miestach prirodzených výskytov, môžu siahať až do predrímskych čias.Prvé písomné zmienky o ťažbe drahého opálu na DubníkuPrvá písomná zmienka o ťažbe drahého opálu na Dubníku pochádza zo 14. mája 1597 v povolení, ktoré vydal cisár Rudolf II. pre Alberta Magnusa z Wroclavi (Poľsko). Toto povolenie ho zmocňovalo hľadať opál na celom území Uhorska. Ďalším dokladom je reskript z 5. novembra 1603, ktorý vydal tiež cisár Rudolf II. Štefanovi Kecerovi z Peklian o obhospodarovaní baní na jeho majetku, pričom sa spomína aj opál.Podobným dôkazom je tzv. Izabelin náhrdelník, šperk osadený dubnickými drahými opálmi ktorý v roku 1540 daroval Ján Zápoľský svojej manželke Izabele. Tento šperk je uložený v zbierkach Národného múzea v Budapešti.To, že ťažba drahých opálov na Dubníku je staršia ako uvedené dokumenty možno považovať za preukázané, pretože doktor Anselm Boetius de Boodt, osobný lekár cisára Rudolfa II. opisuje vo svojej práci z roku 1609 starú, zavalenú baňu na drahý opál a povrchové dobývky v činnosti.Po Boetiovi zaznamenáva vo svojom cestopise z roku 1673 pozoruhodnú informáciu o drahom opáli páter Brown. Uvádza, že v zbierkach cisárskeho mineralogického kabinetu sa nachádza neopracovaný drahý opál, väčší ako päsť.Andrej Kecer a jeho syn Gabriel boli za vzburu proti cisárskemu majestátu v roku 1687 na rozkaz generála Antona Caraffu popravení v tzv. Prešovských jatkách. Súčasne im bol skonfiškovaný majetok, vrátane opálových baní, ktoré takto prešli do rúk eráru.Do roku 1800Ďalšia zachovaná písomná zmienka je až po viac ako 100 rokoch, keď si v roku 1750 prenajíma kutacie práva na drahý opál gróf Vécsey z Košíc. V roku 1771 bol v potoku nájdený doteraz najväčší známy kus drahého opálu s hmotnosťou 3035 ct (607 g), ktorý bol pre svoju prekrásnu a zvláštnu farbohru pomenovaný Harlekýn. V súčasnosti je uložený v technickom múzeu vo Viedni. V čase svojho nálezu bol ocenený na 700 000 zlatých dukátov. (Čo je dnes viac ako miliarda slovenských korún.)Na základe podrobných, odborných prác zástupcov banského eráru Deliusa (1777), Ruprechta (1789), a Fichtla (1791), ktorí spomínajú neidentifikované, staré banské diela je zrejmé, že zber, vyhľadávanie a ťažba drahého opálu pokračovala od jeho objavenia prakticky nepretržite, či už legálne alebo nelegálne.
