Od roku 1809 do polovice roku 1824 bol nájomcom kutísk a banských polí o celkovej rozlohe viac ako 450 000 m2 gróf Marek Szentiványi. V tomto období boli položené základy hlbinného dobývania drahého opálu. Z obdobia tohto nájmu sa zachovali záznamy o pekných nálezoch drahého opálu, pričom sa spomínajú prekrásne čierne opály zo Šimonky, ktoré boli najvyhľadávanejšie a najviac cenené.V rokoch 1824 až 1830 bol nájomcom Peter Neumann a od roku 1830 do roku 1845 Gabriel Fejervary. V roku 1832 sa začala raziť štôlňa Jozef, ktorá je najdlhšou štôlňou v banskom poli Libanka (1320 m).V rokoch 1844 - 45 boli Moselom vyhotovené prvé úradné banské mapy. Vieme však, že najstaršie mapy si dal vyhotoviť nájomca Gabriel Fejerváry už v rokoch 1839 - 1840, ale odmietal ich vydať banskému eráruNajznámejšími drahoopálovými šperkami z tohoto obdobia sú korunovačné klenoty anglickej kráľovny Viktórie. Do tohoto obdobia sú zaradené aj niektoré sakrálne predmety osadené drahým opálom.Roky 1845 -1896V rokoch 1845 -1880 bola nájomcom opálových baní rodina Goldschmiedtovcov,a to v prvom rade Solomon Johann Nepomuk Goldschmiedt, po jeho smrti v roku 1855 jeho manželka Emma, rodená Polláková a od roku 1873 do roku 1880 ich syn Ludwig. V tomto období bola ťažba drahých opálov na vrchole, v baniach pracovalo viac ako 250 baníkov a 13 brusičov a drahý opál z Dubníka bol vysoko cenený a vyhľadávaný na svetových trhoch.V roku 1850 boli na dobývkach štôlne Gabriel v banskom poli Šimonka prvýkrát použité trhaviny. V roku 1859 bola ťažba v banskom poli Šimonka oficiálne ukončená a ložisko bolo považované za vyťažené.V roku 1847 sa začali raziť štôlne Fridrich a Paulína, v roku 1863 štôlňa Viliam a šachta Jozef.Na základe svojich poznatkov vyslovil v roku 1878 Alexander Gesell domnienku, že podľa rozsahu banských diel siahajú počiatky ťažby drahého opálu až do 11. storočia.K najkrajším kusom drahého opálu patria Oči sveta a Žiara rosy, ktoré boli nájdené v roku 1868 a ktoré mali po vybrúsení váhu 106 a 186 ct.K najznámejším šperkom tohto obdobia patrí náhrdelník osadený drahým opálom v kombinácii s briliantmi, ktorý 10. 5. 1881 darovalo mesto Budapešť princezné Štefánii Belgickej, manželke korunného princa Rudolfa pri príležitosti jej slávnostnej korunovácie. Tento šperk je uložený v Schatz-Kammer vo Viedni.Od roku 1880 do roku 1896 boli nájomcami opálových baní bratia Eggerovci. V tomto období bolo na dobývke zvanej Malý hasplík odkryté najväčšie známe hniezdo drahého opálu o rozmeroch 75x50x3 cm, ktoré obsahovalo veľmi kvalitný drahý opál o celkovej hmotnosti viac ako 120 000 ct. Miesto bolo nazvané podľa dcéry jedného z Eggerovcov Gizelina kaplnka. Na tomto mieste sa počas nasledujúcich rokov pokračovalo v ťažbe s pozitívnymi výsledkami.Koniec ťažby 1896 -1922Od roku 1896 do roku 1922, teda do zavretia baní, hospodári na opálovom ložisku štát. V roku 1913 sa stal trvalým nájomcom Deák, ktorý nájom napriek odovzdaniu revírov vzhľadom k prvej svetovej vojne nerealizoval.Posledné ťažobné práce boli realizované v roku 1918 a do roku 1922 bola vykonávaná len údržba a zabezpečovanie banských diel, ktoré spočívalo hlavne v čerpaní vody aby nebol zatopený 15 m a 30 m obzor.Od 1. 5. 1922 si bane prenajala francúzska firma Bitter - Belangenay, ktorá 22. 11. 1922 prenájom ukončila z dôvodu nedostatku prevádzkového kapitálu.Z tohto obdobia pochádza niekoľko zaujímavých kusov drahého opálu. V roku 1903 bol nájdený pozoruhodný 281 ct Stibrányiho dych. Veľkú pozornosť vyvolal v roku 1908 exemplár nazvaný Monarchia s hmotnosťou 396 ct, ktorý bol uložený v Geologickom ústave v Budapešti, o jeho osude po roku 1919 nie je nič známe. Posledným význačným nálezom bol v roku 1914 nájdený kus o hmotnosti 108 ct, ktorý pomenovali Svetová vojna.
