Židia však stratili právo odsúdiť niekoho na smrť. Preto ho vydávajú Rimanom s obžalobou politickej vzbury. Z toho istého bol obžalovaný aj povestný zločinec Barabáš. Stačilo iba zatlačiť politickými vyhrážkami na Piláta, aby Ježiša odsúdil na smrť. A tak sa dostal Pilát do Kréda.Napriek tomu, že viacerí zo Židov mali hlavný podiel viny na ukrižovaní Ježiša, nepripisujeme vinu jeruzalemským Židom ako celku. Čo na tom, že zmanipulovaný dav kričal aby na nich a na ich deti padla jeho krv. Krv na nich padla, ale iba tak ako na každého človeka, aby ich obmyla od hriechu. Ježiš im na kríži odpustil, lebo nevedeli, čo robia.Cirkev na Druhom vatikánskom koncile zdôraznila, že im nemožno pripisovať vinu. Nemôžeme ich predstavovať ako Bohom zavrhnutých ani ako prekliatych, ako keby to vyplývalo zo Svätého písma. Stále sú vyvoleným národom a nazývame ich staršími bratmi vo viere.Kto môže za Ježišovu smrť na kríži? Všetci hriešnici, ktorí znova a znova upadajú do hriechov. Cirkev neváha najväčšiu zodpovednosť pripísať kresťanom. Zodpovednosť, ktorú oni príliš často zvaľovali na Židov. Tento zločin sa môže javiť o to väčší u nás, ako bol u Židov, lebo oni, keby ho boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. A my ho poznáme a križujeme ho svojimi hriechmi...Zomrel podľa presného Božieho plánu a predvídania. To však neznamená, že tí, ktorí ho zabili boli herci, ktorí zahrali svoju rolu. Bohu sú všetky okamihy času prítomné vo svojej aktuálnosti. On stanovil svoj večný plán "predurčenia" tak, že do neho zahrnul slobodnú odpoveď človeka na svoju milosť. Boh dopustil činy pochádzajúce zo zaslepenosti ľudí, aby uskutočnil svoj plán.Bol to plán záchrany vďaka usmrteniu Spravodlivého Služobníka ako to opísal Izaiáš 500 rokov predtým. Pavol hovorí, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem. Po zmrtvýchvstaní sa pýta Ježiš učeníkov či nevedeli o tom, čo všetko mal vytrpieť. Vysvetlil im, čo sa na neho v Písme vzťahovalo.On bol Baránok, ktorého krv nás mala zachrániť. Boh poslal svojho Syna, aby získal postavenie padlého ľudstva. Boh ho za nás urobil hriechom a hriech sa vždy zmýval krvou. Prijal nás až natoľko, že na kríži mohol v našom mene povedať: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Boh vlastného Syna neušetril. On zaplatil za naše hriechy. Krvou. Zomrel za všetkých ľudí bez výnimky. Nie je, nebol a ani nebude nijaký človek, za ktorého by netrpel.Urobil to dobrovoľne. Hovorí, že prichádza, aby splnil Božiu vôľu. Nechce, aby ho Otec zachránil pred hodinou utrpenia. Veď práve pre túto hodinu prišiel. Ježiš trpí ticho ako baránok. Mlčky sa necháva viesť na zabitie. Položil život za svojich priateľov. Nik mu život nevzal, on ho dal sám od seba.Predpovedal to pri poslednej večeri. Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás, toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Eucharistia bude "pamiatkou" jeho obety a žiada apoštolov, aby stále túto obetu prinášali. Obetu prinášali kňazi, teda Ježiš ich ustanovuje za kňazov Novej zmluvy.Nebolo pre neho ľahké prijať smrť. Ako človek má pred ňou hrôzu. Potí sa krvou podobne, ako väzni počas "výberových odstrelov" v koncentrákoch počas vojny.Ježišova obeta na kríži je najdokonalejšia. Už nemá zmysel konať iné obety za hriech. Už nie je potrebné prelievať inú krv. Každá svätá omša je vlastne sprítomnením tejto jeho obety na kríži. V skutočnosti je to akoby stroj času. Takto sa pri jedinej obete stretávajú apoštoli pri poslednej večeri, mučeníci v katakombách, íroškótski misionári, stredovekí návštevníci kostolov a kaplniek, osvietenci aj my moderní ľudia. Ak sa aj v tejto chvíli slúži veľa svätých omší po celom svete, slúži sa vlastne iba jedna. Na ktorej Jeden zomiera za nás, za všetkých. Aj za moje hriechy...
