Ako príklad by som uviedol pitie kávy v pracovnom čase. V niektorých firmách sa pije bežne, v iných je to zakázané. Prečo? Vraj to kradne pracovný čas. V jednej firme majú vo vodovode vodu teplú 90 stupňov. Jeden robotník si ju varičom vyhnal na bod varu a oni ho vyhnali za bránu. Pri niektorých zákazoch je veľmi ťažké hľadať logický dôvod a veľmi dobre by sa dali prirovnať k zákazom farizejov, ktorí často nevedeli prečo, iba vedeli, že takto je to vraj správne. Čím viac je takýchto nelogických príkazov a zákazov, tým menej je spontánnosti a dôvery a vytvára sa tzv. dusná atmosféra.Takýchto zákazov je najviac v tých firmách, kde sa príliš zdôrazňuje autorita ako protipól slobody.Rozdiel medzi výchovou detí a dospelých.Poznám ľudí, ktorí povedia, že v tom nie je rozdiel. Aj deti, aj dospelí sa predsa vychovávajú k tým istým hodnotám. Spôsob však musí byť iný, ináč to nemožno nazvať výchovou. Ak to niekto tvrdí, celkom určite vie málo o zložitosti ľudského charakteru. Najlepšie som to pochopil vtedy, keď sa mi sťažoval priateľ, ktorého mama bola učiteľkou v škôlke. Správala sa k nemu tak ako k svojim miláčikom, hoci bol už v prvom ročníku na vysokej škole. Stále ho upozorňovala, na všetko sa ho vypytovala a hádam by bola schopná aj zaväzovať mu šnúrky na topánkach.Celá výchova spočíva v podstate na spôsobe odmeny a trestu. Kde chýba láska, tam je odmena chladná a trest sa ťažko prijíma. Pri výchove dospelých nesmieme zabudnúť ešte na jednu dôležitú vlastnosť a to je zodpovednosť. Podľa schopností je dospelým vždy potrebné zveriť aj zodpovednosť. Ak sa rovnako pristupuje k zodpovedným tak ako k nezodpovedným, takýto prístup nikoho nemotivuje aby rástol.Človek, ktorý preukáže, že je nezodpovedný si zaslúži, aby býval v dome od ktorého nemá kľúč, aby mal čo najmenšiu možnosť rozhodnúť sa pre niečo sám, aby sa na všetko musel pýtať a aby mu nebolo umožnené navrhovať nejaké zmeny vo vnútornom poriadku. Takto stručne by sa dalo charakterizovať väzenie, kde zatvárame nezodpovedných ľudí, prípadne ústavy pre duševne chorých, kde sú ľudia neschopní vyrásť na zodpovedné osoby.Vo firme, kde majú vyrásť budúci zodpovední pracovníci by to malo byť iné. Zverená zodpovednosť vždy človeka núti, aby v nej rástol. V jednej firme raz šéf podal návrh, aby pracovníkom boli odobraté kľúče od firmy. Cestou do práce tí istí pracovníci stretali malé deti, ktoré mali na krku kľúčik od bytu. Takýto návrh našťastie všetkých rozosmial a keďže ostatní šéfovia boli rozumnejší ako on, jeho návrh samozrejme neprešiel.Je úplne smiešne, ak šéf svojmu podriadenému určuje všetko do bodky. Je dobré si uvedomiť, že dospelému človeku musíme dať možnosť, aby sa sám slobodne rozhodoval o tom, čo bude robiť. Poznám rodičov, ktorí svojim dospelým deťom určujú, koho si môžu a koho nemôžu vziať za svojho životného partnera. Žiaľ poznám aj šéfov, ktorí robia podobné chyby. Našťastie je ich stále menej a pribúda tých, ktorí pochopili, že zverená zodpovednosť vedie k spoluzodpovednosti.Článok nadväzuje na predchádzajúci článok. Viď link nižšie...
