Počas cesty po Slovensku sa Vagač obzerá, kde by bolo vhodné miesto pre ústav. Ak sa nájde miesto, je tu nádej, že chlapci ktorých teraz naverbuje do Talianska, doštudujú na Slovensku. Podľa rozprávania Vagača vec so slovenským ústavom na Slovensku sa začína pekne hýbať dopredu:„Počas mojej návštevy v Nitre mi biskup Karol Kmeťko vrúcne odporúčal, aby som si prezrel faru v Tepličke pri Žiline, ktorú môžu dostať saleziáni. Je tam veľký kaštieľ aj s pozemkami, ktorý by sa dal upraviť asi pre 200 chovancov. V Žiline nám prelát Ružička núkal veľký dom, ktorý by sa hodil pre ústav. Spišský biskup Vojtaššák by bol rád, keby saleziáni prevzali tlačiareň Leva v Ružomberku. V Nitre sme mohli prevziať vedenie Tovarišského spolku i s celým inventárom. Rožňavský pán biskup Belický nám chcel odovzdať topoľčiansku faru, z ktorej dočasne on bral dôchodky. Farská budova by sa dala prispôsobiť a rozšíriť na saleziánsky ústav.Don Filip Rinaldi bol veľmi spokojný s toľkým záujmom a oznámil:"Na budúci rok chcem otvoriť prvý Saleziánsky ústav vo vašej republike. Veď i z Moravskej Ostravy prišla žiadosť od miestneho pána farára o založenie ústavu v tomto veľkom centre československého priemyslu."Ja som sa však pevne postavil na svoje stanovisko. Veľmi radi pôjdeme aj do Čiech, ale prvenstvo musí mať Slovensko, ktoré doteraz prinieslo najväčšie obety milodarov a povolaní pre Saleziánsku kongregáciu. Predstavení mi dali za pravdu. V tomto roku sa prihlásilo na konkurz k saleziánom okolo 80 Slovákov a okolo 30 Čechov, najmä z Moravy. Čo s nimi? V Perose nebolo viac miesta, ako pre 80 chovancov. Hlavní predstavení v Turíne rozhodli, že ak sa ašpiranti presunú na jeden rok do Fogliza, kde je teologický študentát, bude môcť Vagač prijať ešte 40 nových chovancov.Keď sa dozvedeli niektorí naši spolubratia Slováci, že chcem prijať do Perosy ešte aspoň 12 českých mladíkov, zazlievali mi, že tam natískam Čechov, keď ani pre Slovákov niet miesta. Prečo sa vraj nestará o české saleziánske dielo don Stuchlý, ktorý trčí v Ljublane celé roky ako prefekt. Veď sme ho ešte minulý rok volali, aby nám prišiel pomáhať spovedať a učiť chovancov v Perose. A čo nám dal za odpoveď:- Keď ma pošlú predstavení pôjdem, ale pýtať sa nebudem.Potom ma tiež zastrašovali:- Uvidíte, ako sa ten váš tucet Čechov bude rozťahovať, až vás hlava bude bolieť.Ja som sa však držal svojho a povedal som:- Nesmieme byť egoistami. V Čechách, kde sú veľké fabriky je aj viac zanedbanej mládeže ako na Slovensku a teda je väčšia potreba don Boscovho diela.Za túto svoju snahu sa mi ušlo nespravodlivého očierňovania aj zo strany chlapcov. Keď som bol v Republike a prijímal som väčší počet chovancov z Čiech a Moravy, prišiel sa do Perosy informovať československý konzul a kanonik Kulač. Chovanec Vlasák ma pred nimi nevďačne a nespravodlivo očernil. Ja som vraj najväčším odporcom Čechov v ústave."
