Položenie základného kameňa budúceho chrámu Márie Pomocnice kresťanov a saleziánskeho ústavu na Miletičovej ulici sa namiesto plánovaného dátumu 24.mája odsunulo až na 24.novembra 1932. Svätý otec Pius XI. poslal apoštolské požehnanie s vlastnoručným podpisom pre tých, ktorí štedro podporia stavbu chrámu a ústavu. Dobrovoľníci sa zapisovali do pamätnej knihy za takýchto podmienok: Za zakladateľa bol považovaný každý, kto obetoval aspoň 100 korún, kňazi mohli obetovať 10 sv.omší. Zaslúžilým zakladateľom sa stal ten, kto obetoval od 500 do 1 000 korún. Ak chcel byť niekto vedený ako mecenáš diela, musel obetovať aspoň 5 000 korún. Všetky starosti spojené so stavbou mal na pleciach don Vagač. V novembri 1932 odišiel na misie do Brazílie, a tak stavbu a propagačnú prácu pre stavbu kostola a ústavu an Miletičovej prebral po ňom dp.Dr.František Sersen. Saleziánski spolupracovníci v Benediku stratili v don Vagačovi svojho duchovného vodcu.Neostali opustení, iba si museli privykať na iného kňaza. V tomto roku sa podarilo v Benediku dobudovať po trojročnej namáhavej práci ihrisko o rozmeroch 95 x 21m. Bolo treba odstrániť jeden a pol metra vysokú skalu a strmý kamenitý svah. Pri práci na budovaní bola náhodou objavená i stará studňa, o ktorej sa medzi ľuďmi udržalo zaujímavé podanie.Zo studne mal viesť vchod do podzemných miestností, kde si vraj benediktíni ukrývali pred nepriateľom svoje zlato a poklady. Našla sa však iba hŕba kostí a dva denáre z roku 1 500. No ľud si začal povrávať, že saleziáni ťahali zo studne plné putne zlata. Ako by sa vraj ináč mohli podujímať na toľké nákladné práce pri zriaďovaní domu. V tomto roku sa totiž po celom ústave zaviedla elektrika.
