
Prvé poznanie, že realita nie je ideál.Prichádzame k obdobiu prebudenia sa, krásny sen o zamestnaní sa končí. Vyznieva to ako smutné vyhlásenie, v skutočnosti je to radostná správa. Človek musí mať vždy pred očami ideál, ale musí si uvedomiť, že úlohou človeka nie je byť ideálom, ale čo možno najbližšie sa k nemu priblížiť svojou vlastnou cestou. Najväčšie vytriezvenie prichádza zo zistenia, že ani spolupracovníci ani šéfovia nie sú dokonalí.Pre mladých sa končí obdobie, kedy sa usilovali vyzerať dokonalo a tiež u nich navzájom začínajú na povrch vychádzať chyby. Človek, ktorý príde do nejakého systému, spočiatku všetko prijíma ako nezmeniteľnú realitu. Po určitom čase by chcel túto realitu trošku poopraviť a slobodne vyjadriť svoj názor na to, ako to na neho vplýva, chce, aby sa realita príliš neodďaľovala od ideálu.Múdri šéfovia si vždy nájdu čas na to, aby sa porozprávali s tými, ktorí sa prebrali zo zaľúbenosti ku skutočnému vzťahu k zamestnaniu a prichádza pre nich čas zrelšej lásky. Táto láska musí prejsť dvoma obdobiami.Najskôr chce milovaného meniť a potom ho dokáže prijať aj s chybami. Chyby je však potrebné pomenovať a získať presvedčenie, že je tu všeobecná snaha z obidvoch strán zlepšiť situáciu.Nie všetko je možné povedať.Toto zistenie býva veľmi smutné najmä pre tých, ktorí pred vstupom do práce nedrali len školské lavice, ale mali možnosť niekde pracovať, prípadne mať nejakú zodpovednosť. Keď títo ľudia zistia, že je tu nejaký problém, rozhodnú sa, že zájdu za šéfom a v otvorenom dialógu budú hľadať východiská. Pre istotu sa však ešte opýtajú tých, ktorí poznajú šéfov o nejaký ten rok dlhšie.Je smutné, keď od nich počujú takéto vyhlásenie:“Drž hubu, čo chceš, aby ťa vyhodili?”“U neho aj tak nič nedosiahneš!”“Nepatríš medzi jeho obľúbených, nebude ťa počúvať.”Našťastie čoraz častejšie sa stáva, že sa nájde niekto, komu je možné o probléme povedať bez strachu, že z toho budú vyvodzované “dôsledky”. Veľmi často takýmito dôverníkmi bývajú vyšší šéfovia, je dobré, keď je aj spomedzi majstrov sa nájde človek, s ktorým sa dá otvorene porozprávať. Bolo by zlé, keby sa komunikácia dala konať len v mene hesla:“Mám svoj názor, ale s ním nesúhlasím, lebo vám sa nepáči.”Spoznanie takejto dvojkoľajnosti prináša so sebou veľkú krízu, pretože človek o svojich problémoch musí hovoriť. Liekom proti depresii je expresia – vyjadrenie problému. Ak nie je možné problém vyjadriť otvorene, nastupuje šomranie, podozrievanie a nepravdivé pripisovanie zlých úmyslov.Touto prekážkou môže byť aj prílišná nedôvera podriadených, založená len na tom, čo sa hovorí o šéfovi. Predstavení však nikdy nie sú takí zlí, ako sa niekedy vykresľujú v kruhoch “šomrošov”.Pokračovanie nabudúce...