Mudrovali sme s naším učiteľom takto:„Vedro, vedrá sú po slovensky nádoby na vodu. Kde je voda, tam musia byť aj dažde. Teda záver - v Afrike sú veľké dažde.“Až neskôr sme prišli na to, že sa môžeme pozrieť do česko-talianskeho slovníka. Tam stálo: "vedro - caldo, caldura". Potom nám svitlo v hlave, že sú tam vlastne horúčavy a nie dažde. Ťažké si bolo zvykať aj na spisovnú slovenčinu. Jeden zo žiakov od Trnavy odpovedal na biblických dejinách o dobývaní Jericha Izraelitmi takto: „Židá nesli ze sebú hrnce. Ked im Jozue rozkázal, začali hrnce trískat, plískat, až sa múry trásli, rúcali sa. Obyvatelé z hrúzú utekli sa schovat. Ale Židá ich našli a všeckých pomárnili.“ Nie všetci zvládli ťažkosti spojené so štúdiom a prácou na sebe. Viacerí odišli. Niektorí potajomky, iní sa rozlúčili. Jeden sa s ostatnými rozlúčil takto:„Priatelia, ja odchádzam. Mám na to svoje dôvody. Ale vy zostaňte silní. Nedajte sa zlomiť ťažkosťami. Vytrvajte! Raz budete šťastní, že ste ich prekonali. S Bohom! Buďte silní!“Na konci školského roku nastúpili z Perosy do noviciátu traja starší Slováci: Silvester Taliga, Leonard Tikl a Florián Pulc. Nastúpili do Genzano di Roma. Anton Podoba z Ostratíc sa musel vrátiť domov, kde zomrel v roku 1935 na tuberkulózu. Koncom mája 1922 prichádza do Ríma na 22. Eucharistický kongres Dr. Pavol Jantausch, ktorý je navrhnutý za biskupa pre Trnavu. Navštívil spolu s Körperom a Strakom študentov na Sacro Cuore. V kaplnke chlapcom povedal: „Chlapci, ako ste len šťastní, že tu môžete študovať. Odneste odtiaľto len don Boscovho ducha, o iné sa nestarajte. Peniaze budú a budú aj ústavy... Všetko bude. Dostanete i tlačiareň.“Chlapci boli s týmito cirkevnými hodnostármi aj u svätého Otca Pia XI. a pobozkali mu ruku. V divadle pod bazilikou Božského Srdca zahrali slovenskí saleziánski študenti pre slovenských pútnikov divadelnú hru v troch dejstvách, ktorá mala názov "Svätý Tarzícius, mučeník Eucharistie". Hru z taliančiny preložil a upravil Ján Hlubík. Chlapci im zaspievali aj niektoré slovenské piesne, ktoré nacvičil Jozef Rosinský. S pútnikmi odišiel domov aj jeden z chlapcov, Karol Dvorecký. Necítil sa a ani sa nehodil medzi chlapcov. Cez prázdniny zavítali do Perosy na návštevu aj niektorí kňazi z Čiech a Moravy. Pozreli si náš ústav a boli so žiakmi aj na vychádzke v prírode. Informovali sa o živote v ústave, školskom programe, rozdelení žiakov, spôsobe vyučovania... Chlapcom tieto návštevy z domova pripomenuli rodné Slovensko. Mnohých to utvrdzovalo v tom, že musia viac študovať, aby sa mohli dobre pripraviť a vrátiť sa pracovať medzi slovenskú mládež. Niektorí z nich sa pripravovali aj na misie. Otázku misií v mnohých mladých srdciach roznietila hlavne misijná túžba svätého otca Pia XI. Tento bol zvolený po Benediktovi XV., ktorý 22. januára odišiel na večnosť. Keď bol 24. mája 1922 zvolený za generálneho predstaveného saleziánov don Filip Rinaldi, už o dva týždne bol po prvýkrát na audiencii u svätého Otca Pia XI., ktorý mu vrelo odporúčal zvlášť zámorské misie. Hovoril mu:„Študujte i so svojou kapitulou misijnú otázku, aby ste mohli mohutne pomáhať tým úbohým krajom a povolania vám nebudú chýbať.
