Preto po predbežnom súhlase predstavených pricestovali do Ríma v marci 1920 najprv Jozef Babiak zo Suchej nad Parnou a Jozef Patúc z Veľkého Zálužia a o niekoľko dní Anton Kolarovič, narodený v Pečeňadoch pri Veľkých Kostoľanoch. Posledný sa stal koadjútorom a bol dobrým kuchárom. Tú istú jar prišli do Ríma ešte ďalší traja. Pavol Debnár z Detvy, ktorý zomrel neskoršie na tuberkulózu v Chieri ako klerik, spolu s Pavlom Palkovičom a Jakubom Drašom, ktorí neskôr od saleziánov odišli. Na Slovensku sa medzičasom odohrali voľby, v ktorých vyhrala ľavica. Vodca pravicovej Slovenskej ľudovej strany Andrej Hlinka, ktorý bol v čase volieb vo väzení, po voľbách vyhlásil:„Budem pracovať vo dne i v noci do tých čias, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko slobodné a kresťanské. V júli 1920 klerik Sersen odcestoval z Ríma na Slovensko, aby priviedol novú skupinu. Bola to už väčšia skupina, kde bolo až pätnásť chlapcov. Keď prišli do Ríma, nemali to na začiatku ľahké. Za spálne im slúžili chodby na tento účel premenené a dostali iba jednu izbietku, kde sa vo voľných chvíľach schádzali a vzdelávali v taliančine, aby mohli konať riadne štúdiá. Podmienky mali skutočne ťažké, ale vytrvali, hoci niektorí to chceli vzdať hneď na začiatku.Hlubík so Sersenom videli, že ak sa má slovenské saleziánske dielo rozbehnúť, potrebuje lepšie podmienky. Dali teda hlavy dokopy a ešte spolu aj s Bokorom a Psárskym napísali do Turína list, v ktorom presvedčovali predstavených o potrebe nového ústavu pre Slovákov. Vedeli, že toto dielo sa nezaobíde bez peňazí, a preto napísali aj Slovákom do Ameriky aby im pomohli. A oni pomáhali. Najskôr len niektorí súkromníci z rodiny Hlubíka, neskôr už aj celé organizácie.Boli to Združenie slovenských katolíkov pod vedením dp. Kočiša a I. slovenská Katolícka jednota žien - KJŽ v Amerike pod vedením Fr. Jakabčinovej. Pomáhali aj dobrodinci zo Slovenska na čele s biskupmi. Na založenie ústavu bolo potrebné veľa dobrodincov. Slovenskí študenti z Ríma posielajú preto pozdrav do časopisu "Svätá rodina", aby oboznámili čím viacerých s chystaným dielom:„Vrelý pozdrav zasielame všetkým slovenským katolíkom, my slovenskí študenti z tohto večného Ríma. Teraz cez prázdniny mali sme príhodného času, a boli sme tak šťastní, že sme mohli obšírnejšie preštudovať a ponavštevovať všetky pomníky a veľchrámy ako bazliku sv. Petra, sv. Pavla, chrám Lateránsky, Panny Márie snežnej, katakomby, Vatikán...Moderní pohania kričia "Preč od Ríma!", sem ale v peknom počte prichádzajú presvedčení katolícki mladíci zo Slovenska, od Trnavy, od Bratislavy a od Ružomberka, aby si tu stali pod zástavu Kristovu, vstupujú do šíkov medzi vojakov a služobníkov Kristových, aby sa v Ríme pripravovali na hojnú žatvu, ktorá ich na Slovensku očakáva. Práve po tieto dni zas očakávame viacerých mladíkov zo Slovenska, ktorí započnú štúdiá v ústave saleziánskom na stav kňazský.“ Podľa rozprávania by sa mohlo zdať, že Slováci v tom čase pripravujú dva ústavy naraz - jeden v Poľsku a druhý v Taliansku. Skutočnosť však bola trocha iná. V lete 1920 totiž došlo k rozdeleniu Rakúsko-Uhorsko-Nemeckej inšpektórie na Poľsko - Juhoslovanskú do ktorej patrilo aj územie Československa s inšpektorom don Tironem a Rakúsko-Nemecko-Maďarskú, ktorej inšpektorom sa stal Dr. Augustín Hlond, neskorší kardinál - arcibiskup poľský. V Taliansku v tom čase už študujú niektorí slovenskí chlapci, ktorých tam s dovolením direktora ústavu pozvali naši saleziánski klerici Sersen, Hlúbik, Bokor a Psársky. Písali síce predstaveným o tom, že Slováci by potrebovali svoj vlastný ústav, ale predstavení predsa nemohli zveriť vedenie ústavu do rúk klerikom. A tak chlapci, ktorí študujú v Taliansku, nemajú svoj slovenský ústav, ale sú normálne zaradení medzi talianskych študentov.Vagač, ktorý je v tom čase v Szentkereste v Maďarsku a je už kňazom, vidí predsa len viac do veci. Obracia sa na predstavených a ponúka im možnosť založiť čisto slovenský ústav v Poľsku. V maďarskom ústave v Szentkereste je spolu s ním niekoľko slovenských chlapcov, ktorí by mohli tvoriť základ pre nový slovenský ústav v Poľsku. Predstavení jeho plán schválili.
