"Kto si vezme na starosť slov. saleziánskych spolupracovníkov a dobrodincov? Čo bude s nami, slovenskými saleziánmi, ktorí sme zostali na území okypteného Maďarska, alebo s tými, čo študujú ďalej, alebo čo pracujú v ústavoch v Taliansku? Nebolo by lepšie týchto rozptýlených spolubratov Slovákov sústrediť na jednom mieste, mimo Maďarska, a tam založiť osobitné saleziánske dielo pre Česko-slovensko?Mladíkov zo Slovenska, ktorí sa chcú stať saleziánmi už nemôžeme posielať študovať do Maďarska. Škoda stratiť toľko povolaní. Dalo by sa napríklad v Poľsku, kde saleziánske ústavy prekvitajú a reč pre Slovákov je príbuzná. So svojím plánom a návrhom som sa zveril inšpektorovi Petrovi Tironemu, ktorý ma veľmi ochotne vypočul a poradil mi, aby som hlavným predstavený do Turína obšírne napísal všetko to, čo som jemu porozprával. Aj tak som spravil. Bolo to pravé Memorandum asi na 12 dupľovaných hárkoch. Na základe mojich dôvodov a príčin bolo moje memorandum vítané a prijaté Hlavnou kapitulou roku 1919.Don Rinaldi, tretí nástupca don Bosca, poveril don Petra Tironeho podrobným prevedením memoranda. Podľa neho sa maďarská inšpektória prestáva zaoberať don Boscovým dielom pre Slovákov na Slovensku a poveruje sa ním poľská inšpektória Saleziánskej kongregácie so sídlom v Osvienčime v Poľsku. Viesť celú slovenskú saleziánsku agendu a propagandu a konať zbierky pre don Boscove diela bol priamo poverený Viliam Vagač, novokňaz pre Slovensko, sídliaci v Osvienčime ako tajomník inšpektora pre slovenské veci.Slovenskí saleziánski študenti, ktorí doteraz študovali v maďarskej reči v Maďarsku sa po skončení školského roka majú presťahovať do Krakova v Poľsku, kde majú pokračovať svoje štúdiá u Saleziánov v poľskej reči. Najťažšia úloha však bolo presvedčiť maďarských saleziánov o potrebe tejto boľavej operácie rozdelenia Uhorského saleziánskeho diela na maďarské a slovenské.“Vagač nedokáže pochopiť, že u maďarských saleziánov sa stretol s takým veľkým nepochopením tejto myšlienky:„Mne nemohli niektorí povýšeneckí Maďari odpustiť, že najmä moja osoba sa zapríčinila vraj tú najväčšiu zradu na maďarskom saleziánskom diele don Bosca, ktorému najviac mám čo ďakovať, že som kňazom a saleziánom. Zaslepený maďarizmus nechcel vidieť blízky budúci rozkvet don Boscových sociálnych diel nielen na Slovensku, ale i na celom území Česko-slovenska.Veď pôvodný strom tým netrpí ujmu, keď vezmeme z neho nový zdravý výhonok a presadíme ho do panenskej pôdy. A tak sa môžu Maďari iba chváliť a tešiť, že je to ich výhonok a nie nás zatracovať. Podľa tohto zmýšľania by sme nemali schvaľovať ani zámorské misie...“
