Často som uvažoval o tom, čo sa to stalo s niektorými predstavenými. Poznal som viacerých predtým, než prijali nejakú funkciu a bol to taký rozdiel, že som rozmýšľal, či im niekto nepreoperoval mozog. Čo sa to stalo s človekom, ktorý bol vždy ochotný vypočuť iného, ktorý bol prínosom pre kolektív a bol všeobecne obľúbený pre svoj ľudský prístup? Jeden aforizmus to komentuje takto:“Nezvládol funkciu? Funkcia zvládla jeho!”Problémom môže byť nesprávne interpretovanie role, ktorú ten človek na seba prijal. Prestal byť sám sebou a snaží sa byť niekým iným. Takto sa z neho postupne stáva atrapa, karikatúra osobnosti, ktorou bol predtým. Ja verím, že to dobré jadro v ňom aj napriek všetkému zostalo, že uhlíky dobroty v ňom stále tlejú, aj keď vonkajšok by nám chcel povedať, že máme pred sebou namosúreného človeka, ktorý je nahnevaný na všetkých a na celý svet. Ako pomôcť týmto ľuďom naspäť, ako im pomôcť odložiť masku, za ktorou dennodenne žijú len preto, lebo si myslia, že presne toto sa od nich očakáva? Jediný spôsob je neprestať komunikovať s týmito ľuďmi.Je potrebné im napísať, alebo sa s nimi porozprávať, aby sme sa dozvedeli skutočný dôvod ich niekedy zvláštneho správania. Je potrebné poodhaliť ich masku, aby sme sa utvrdili v tom, že v skutočnosti sú oveľa lepší, ako vyzerajú navonok. Ak budú chcieť, môžeme im pomôcť tú masku odložiť. Nemusia byť niekým iným. Nemusia sa vždy správať úplne zodpovedne. Môžu zostať takými istými ľuďmi ako boli predtým, pred zostarnutím, pred prijatím funkcie. Ak takými zostanú, budeme si ich viac vážiť.Ak takými zostaneme, naši podriadení a mladí sa budú vedieť s nami otvorene porozprávať. Bez rizika, že budeme hneď moralizovať, a že ich budeme pozývať, aby boli vždy ochotní sa od nás učiť. Takto sa z nás tak ľahko nestanú dementi - ľudia, ktorí sú starší, ako by v skutočnosti mali byť - takto môžeme zostať mladí duchom aj v pokročilom veku. A my sa dokážeme učiť od mladých. Ale iba vtedy, ak nezabudneme na to krásne obdobie, kedy sme boli bláznivým teľaťom.
