Zákony v štáte by mali podporovať to, čo je normálne. Normálne je, ak rodičia privedú na svet deti, aby pokračovali v ich rode, a aby sa o nich v starobe postarali rovnako, ako sa oni starajú o nich od chvíle ich narodenia, až do chvíle kedy sa z nich stanú dospelé zodpovedné osoby. Je výsosotným právom rodičov rozhodnúť sa o tom, koľko budú mať detí, a je na ich svedomí, ako tento počet budú regulovať. Úlohou spoločnosti je pomôcť rodičom vo výchove ich detí hlavne z toho dôvodu, pretože dobre vychované deti sú svetu na osoh, a investovať do výchovy a vzdelania detí je dlhodobá a vysokonávratná investícia - to preto sú štáty najviac zadĺžené, lebo bankári vedia, že to vždy budú mať od koho vymáhať.Úlohou štátu je postarať sa o to, aby pre rodičov bolo lepšie vychovať z ich detí zodpovedných občanov ako príživníkov, a v prípade zanedbania výchovy a vyživovacej povinnosti ich trestom donútiť, aby si plnili svoju povinnosť voči štátu, ktorý im pomáha (platením detských prídavkov) plniť si ich povinnosti voči spoločnosti. Dôchodkový systém, ktorý máme teraz, úplne pretrhol väzby prirodzenej solidarity, a tak si mocní v spoločnosti začali myslieť, že namiesto rodičov môžu regulovať počty narodených detí ekonomickými stimulmi. V Čine sa tým aspoň netaja. Stačí ak sa zákonom určí, ktoré deti by už boli nežiadúce a zabezpečí sa, aby nikdy nezačali žiť (rodičom zaplatíme sterilizáciu či antikoncepciu zabraňujúcu počatiu) alebo sa zabezpečí, aby po tom, ako začnú žiť, sa už nenarodili (rodičom zaplatíme nejakú abortívnu metódu - napríklad vnútromaternicové teliesko).V demokratickej spoločnosti ide o to, čo všetko sa bude platiť z daní všetkých ľudí. Podľa návrhu tohto zákona je zrejmé, že je tu určitá skupina ľudí, ktorá chce, aby sa z peňazí všetkých ľudí platilo takéto sociálne inžinierstvo regulovania pôrodnosti. Keďže ťažko presvedčia o tom, že tehotenstvo chudobných ľudí je choroba, ktorú by bolo potrebné hradiť zo zdrojov určených na liečenie ľudí, chcú nás presvčiť o tom, že tehotenstvo určitých chudobných ľudí je sociálny problém odčerpávajúci sociálne zdroje, a preto je potrebné do budúcnosti protinatalitnou "investíciou" zabezpečiť, aby bolo dostatok sociálnych zdrojov aj v budúcnosti. Jednoducho povedané, aby bolo aj na naše dôchodky keď v budúcnosti narastie počet poberateľov sociálnych dávok nad únosnú úroveň.Páni sociálni inžinieri, tadiaľto cesta nevedie, lebo vami navrhované riešenie je eticky sporné (podľa všeľudskej etiky) a kríva na obidve nohy, pretože chcete prinútiť ľudí, ktorí nesúhlasia s vami navrhovaným neprirodzeným riešením (ktoré vnímajú ako morálne zlo), aby ho platili zo svojich daní a aby sa takto podieľali na tom, čo im ich svedomie nedovolí. Vašou úlohou je hľadať také riešenia - a je ich dosť - ktoré povedú rodičov k tomu, aby priviedli na svet taký počet detí, ktoré dokážu uživiť a aby ich tak vychovali, aby sa o nich deti v starobe postarali. Nečudujte sa, že za krátky čas podpísalo k dnešnému dňu zásadnú pripomienku k vami navrhovanému zákonu už 1624 ľudí. Ich počet bude ešte rásť, lebo je tu ešte stále dostatok ľudí, ktorí vedia, že žiadna spoločnosť nemôže stáť len na financiách, ale na rešpektovaní etických princípov.Bolo by zle, ak by neprešlo to, čo je v zákone dobré. Bolo by zle, ak by ste zákonom nezastavili to, čo mi častokrát na oči vyhadzovali Rómovia z Luníka IX: "Vy ste nejaký čudný. Mesto od nás nič nechce, štát od nás nič nechce, len vy stále čosi." Tu nejde o to, či som alebo nie som kňaz, tu ide o to, či ako človek použijem zlo (sterilizáciu, mrzačenie, zabíjanie počatých), aby som dosiahol dobro. Toto nefunguje, pretože "Nemo dat, qut not habet" - "Nikto nemôže dať, čo nemá."Pripravovatelia zákona, nevyjadrili ste sa v pripravenom materiáli (aj keď v následnej mailovej diskusii bola ústretovosť prisľúbená), či chcete alebo nechcete podporovať aj misijných pracovníkov, či považujete, alebo nepovažujete ich prácu za prínos k integrácii sociálne vylúčených spoločenstiev, či nie. Zaujíma ma to, pretože zo všetkých síl sa budem usilovať tu na novom pôsobisku (Rakúsy pri Kežmarku) pracovať na integrácii vylúčených - konkrétne Rómov do spoločnosti, a chcem vedieť, či mám alebo nemám dúfať v pomoc od spoločnosti. Mám sa spoľahnúť len na prácu dobrovoľníkov ako doteraz, alebo oceníte prínos nejakého môjho spolupracovníka tým, že ako misijný pracovník bude dostávať plat ronako ako napríklad človek vykonávajúci terénnu sociálnu prácu? Možno mi poviete, že peniažky na sterilizácie by sa našli, ale na zaplatenie ľudí v teréne už nie, aj napriek tomu, že všade tam, kde cirkvi pracujú s Rómami (ako to jasne uvádza prieskum ústavu etnológie SAV), rastie percento tých, ktorí sú aj ekonomickým prínosom pre spoločnosť. Prečo, keď už po toľkých rokoch vieme, čo funguje a čo nie, anmiesto investovania do osvedčeného, niektorí chcú opäť ísť cestou experimentov, cestou pokus - omyl?PS: Pod článkom uvádzam link na zásadnú pripomienku. Kto s ňou súhlasí, môže ju podporiť svojím podpisom.
