Neviem, či Jánošík toľko rozdal, koľko nasľuboval. Tomuto by sa ešte mali vážnejšie venovať historici a podrobiť to podrobnému historickému bádaniu. Bol to chlapec z dediny a vedel, že najskôr musí nazbíjať, niečo nechať pre seba a svoju družinu a až potom je možné rozdávať. Nezastavoval veru hocijaké koče. Muselo byť na prvý pohľad jasné, že majiteľ koča má príjem nad stanovenú hranicu. To, že mal bohatší koč a bohatšie šaty jednoznačne znamenalo, že viac okráda a teda je potrebné aj jeho viac okradnúť.Neviem, nakoľko chcel Jurko Jánošík rozdávať všetkým ľuďom na Slovensku. Určite by to robil, keby disponoval všetkými modernými výdobytkami dnešnej doby. A možno dobre, že ich nemal. Keby nenazbíjal dosť pre všetkých, nestal by sa národným hrdinom. Pánov totiž nikdy nie je toľko, aby uživili všetkých chudobných. Okrem nich tu musí byť veľa tých, ktorých nie je dôvod okradnúť, lebo nemajú až tak veľa. Sú to tí, ktorí nečakajú na prídel od Jurka Jánošíka, lebo sa vedia uživiť remeslom, ktoré má zlaté dno.Na záver by som chcel iba vyjadriť svoju radosť nad všetkými slovenskými vládami, ktoré dodržiavajú naše národné tradície. Mám veľkú radosť z toho, že tak veľmi túžia rozdávať to, čo nazbíjajú od bohatých. Majú to však horšie ako Jurko Jánošík. Oni to nasľubovali chudobným zo všetkých žúp a stolíc. Hradným pánom hrajúcim sa na Jurka Jánošíka teda nezostane nič iné, iba pustiť sa do okrádania aj tých menej bohatších, tých, ktorých remeslo má zlaté dno. Musia, lebo sľuby sa majú plniť. :-)
