Myslím si, že počas vianočných sviatkov sa málokomu chcelo myslieť na politiku, na kauzy, na nefunkčnosť štátneho aparátu, na gorily, prasce a iné zvery, ktoré sú si rovnejšie ako ostatné bežné zvieratká. Teraz už však je potrebné začať sa zamýšľať nad tým, či sa v rozširujúcom sa politickom spektre nájde niekto, o ktorom sme presvedčení, že by sme ho zamestnali a dobre platili, aby spravoval náš štát. Začína sa výberové konanie do zamestnania, bude však prebiehať inak ako to bežne býva.Ak do ktoréhokoľvek podniku majú prijať zamestnanca, dajú jasné podmienky, ktoré musí uchádzač dodržať. Ak ich nedodrží, môže sa pred komisiou vychvaľovať ako žaba, ktorá nevie či sa má zaradiť medzi múdre, alebo medzi pekné zvieratká, no nič jej to nepomôže, lebo ak podnik nechce skrachovať, nemôže medzi zamestnancov prijať darebákov, lebo mu hrozí, že skrachuje. Naši budúci zamestnanci sa teraz budú vychvaľovať, že oni sú tí najvhodnejší, no nemali by sme zabúdať na ich referencie, hlavne v tých oblastiach, ktoré sú pre budúcnosť krajiny najpodstatnejšie.Miera korupcie v krajine sa do vzájomného finančného vyrovnávania sa podnikov dostáva zhora. Ak za Mečiara neplatil skoro nikto nikomu a mnohé podniky krachovali pre druhotnú platobnú neschopnosť, bolo by hlúpe voliť túto stranu večného predsedu, stranu neschopnú reflexie. Druhým dôležitým ukazovateľom je miera zodpovednosti za budúce generácie. Túto mieru majú v najnižšej miere strany, ktoré sa veľmi nevzdialili od ideálov socialistických ľudových rozdávateľov majetku detí a vnukov najprv svojim a potom aj voličškej lúze. Nemali by sme zabúdať, na to, že pán Fico nás istou rukou viedol na grécku cestu, ten pán, ktorý ani nezapieral, že sa kradne vo veľkom a ktorý svoju súdružku Tomanovú a jej "sociálne" podniky bránil až dovtedy, kým to už nebolo len hlúpe ale už aj smiešne rovnako ako reči o sociálnom cítení s chudobnými tejto krajiny, či reči o tom, že v tomto štáte má každý rovnaké práva.Nemali by sme zabúdať ani na to, ako z falošne živenej nenávisti voči tým, ktorí sú iní, sa usilujú profitovať niektorí, ktorí chcú zo spoločného balíka pre politické strany uchmatnúť aspoň toľko, aby to vystačilo na slušné, v prípade pána Slotu na viac než slušné živobytie. V poslednej dobe sa medzi tých, o ktorých sa nedá hovoriť, že im ide o občana a až potom o peniaze a vplyv, zaradili žiaľ aj Dzurindovci. Nejde tu len o gorilu, vieme, že v tejto strane mnohých škandálov sa vždy prichmatizovalo, aj keď je tiež jasné, že v oveľa menšej miere ako u Mečiarovcov, či Ficovcov. Oveľa horšie ako toto je odpílenie Radičovej po jej použití, ale najhoršia je asi neochota zbaviť sa pocitu dôležitosti hraničiaceho s aroganciou moci aj vtedy, kedy z moci sa pomaly ale isto stáva nemohúcnosť...Ak chce človek vybrať zodpovedných zamestnancov spravujúcich tento štát, má na výber? Stali sa zo Sulíkovcov už trocha skúsenejší nováčikovia? Pokročili Fígeľovci v komunikácii s ľuďmi, ktorých roky na lokálnej úrovni zanedbávali? Nájdu obyčajní ľudia a iné osobnosti jednotiaci prvok, ktorý by bol na prospech spoločného dobra všetkých obyvateľov tejto krajiny? Ako ich to zmení, ak by sa dostali k moci? Ako to zmení všetky ostatné straničky, ktorí síce vyhlasujú rôzne princípy, ale ešte nemali ani len vo svojom okolí možnosť ukázať či to nie sú len prázdne slová. Nebude to jednoduché. Víťaz volieb je podľa všetkého jasný. Ľudia sa žiaľ radšej túžia vrátiť k zlým istotám ako k nejasným vysoko pravdepodobne lepším neistotám. Kto sa zaradí do tandemu s populistom, ktorý Kronovsky pohltil svoje deti Mečiara a Slotu? Ešte sme asi málo padli na hubu, na zmenu myslenia v našej socialistickej monarchii je potrebných aspoň 40 rokov. Ak bude málo ľudí, ktorí budú chcieť zmenu k lepšiemu, zmena aj tak príde. K horšiemu. Za každým vozíkom dobra je vždy niekto, kto ho napriek všetkému namáhavo tlačí...
