- Čo to bola za skúška?- Keď ma mama nosila pod srdcom a ja som sa mal každú chvíľu narodiť, prišlo nariadenie, aby sčítali všetkých ľudí.- Čo to znamenalo pre Jozefa a Máriu?- Vtedy na sčítanie ľudu neboli počítače a obvodné úrady. Každý musel ísť tam, odkiaľ pochádzal ich rod a tam sa musel zapísať. Pre Jozefa a moju mamu to znamenalo, že museli ísť do Betlehema.- Bola to náročná cesta?- Pre moju mamu určite. Veď som sa jej už každú chvíľu mal narodiť. Cestovať v požehnanom stave nie je nič príjemné a okrem toho človek nevedel, čo ho v inom meste čaká.- Čo na nich čakalo v Betleheme?- Nebolo pre nich miesta v hostinci, pretože vtedy tam prišlo veľa ľudí. Mojej mame sa veľmi zle cestovalo, a tak keď prišli, boli už všetky hostince obsadené a nebolo miesta ani v súkromných domoch.- Čo Jozef a Mária urobili potom?- Jozefovi sa po dlhšom hľadaní predsa len podarilo nájsť nejaký útulok. Podobalo sa to síce viac na maštaľ ako na nejaký dom, ale nič iné vtedy nebolo voľné. Môj pestún Jozef to tam pripravil ako najlepšie vedel.- A tam si prišiel na svet?- Presne tak. Moja mama nemala pôrodné bolesti, ktoré sú trestom za dedičný hriech. Hneď po pôrode ma preto sama zaviazala do plienok a uložila do jasieľ, ktoré boli vystlané senom.- Prečo si si vybral na narodenie takéto miesto? Veď si sa mohol narodiť v paláci.- Vybral som si najlepší spôsob akým som mohol prísť na svet. Ja som sa chcel narodiť v chudobe, aby som všetkým ukázal, že svet ducha stojí nad svetom hmoty. Skutočné bohatstvo, ktoré človek má, je v srdci človeka.- Čo znamená pre mňa tvoje narodenie?- Zajtra uvidíš, akú radosť to prinieslo celému svetu a neskôr ti vysvetlím význam, aký to má. Dnes ti chcem iba pripomenúť, že veľké veci sa rodia v obyčajných okolnostiach a v obyčajných ľuďoch, ktorí majú otvorené srdce. Skutočná Veľkosť človeka spočíva v tom, nakoľko vpustí Boha do svojho srdca.- Pane, aj moje srdce je často chudobné ako maštaľ. Chcem ti ho dnes otvoriť, aby si mi ho naplnil sebou samým.
