
- Aké kráľovstvo mal na mysli?- Židia už veľmi dávno, no najmä od čias kráľa Šalamúna túžili po mesiášovi. Mal to byť podľa ich predstavy niekto oveľa slávnejší, bohatší a vznešenejší. Mal byť taký bohatý, že by bez problémov pozýval svojich poddaných na veľké hostiny. Táto hostina bola predobrazom aj tej, ktorá členov vyvoleného národa mala čakať po ich smrti v nebi.- Hostina v nebi mala byť iba pre vyvolený národ?- Oni mali byť prví, dostali tú výsadu, že ich praotcom bol Abrahám a že z ich národa má prísť Mesiáš. Ich výsada mala byť odmena za to, že si po mnohé stáročia napriek všetkému udržali vieru v jediného Boha, toho, ktorý stvoril nebo a zem.- Prijali pozvanie na túto hostinu?- Práve týmto podobenstvom som svojim poslucháčom chcel vysvetliť, že človek dokáže odmietnuť aj veľké dary preto, že sa príliš nechá uniesť starosťami každodenného života.- Aké sú to starosti?- Kúpenie poľa a kochanie sa v tejto kúpe je prílišná starosť o zveľaďovanie majetku. Veľa ľudí sa viac usilujú o to, aby mali, než o to, aby boli – tým, kým naozaj sú. Veď oko sa nezasýti pozeraním ani ucho počúvaním.- A čo znamenajú záprahy volov?- To sú tí, ktorí sú príliš zaujatí prácou, až natoľko, že si nedoprajú oddychu. Koľko ľudí až na konci svojho života zistí, že pre prácu nemali čas nielen na svojich najbližších, ale ani na svojho Boha.- A čo ten, ktorý sa oženil, rodina je predsa dôležitá hodnota?- Je, ale nemôže byť na prvom mieste. Koľko ľudí má svoju rodinu na vrchole všetkých hodnôt. Je to pre nich najsvätejšia a nedotknuteľná hodnota. Je to pre nich väčšia hodnota ako večera v Božom kráľovstve. Nikto nemôže popresúvať na rebríčku hodnôt hodnoty po svojom tak, že by si pritom neuškodil.- Ako nakoniec dopadla tá hostina?- Keď tí, ktorí mali prísť ako prví, neprišli, boli na hostinu pozvaní ľudia z námestí a ulíc, ľudia, ktorí ani nepoznali pána, ktorý pre nich túto hostinu pripravil. Keď ešte bolo miesto, prišli aj tí, ktorí boli na cestách a postávali pri ohradách.- Prečo to takto celé dopadlo?- Pre tvrdosť ich srdca. Tých, ktorí boli pozvaní, predišli tí, na ktorých by to pozvaní nikdy nepovedali. Tí prví by si to zaslúžili viac, svoje prvenstvo však stratili preto, lebo veci Božieho kráľovstva odsúvali na druhú koľaj. Ja vždy klopem na dvere ľudského srdca, kľučku však ľudia majú zvnútra.- Pane, pomôž mi dnešný deň prehodnotiť môj hodnotový rebríček. Pomôž mi na najvyššie miesto dať hodnotu, ktorá tam patrí...