- Niektorí to však potom mali veľmi ďaleko do chrámu.- Mali to síce ďaleko, ale nechodievali tam zas tak často. Bývalo to len na veľké sviatky ako bola napríklad oslava vyjdenia z Egypta. Prichádzali tu obetovať prvorodených, alebo priniesli nejaké zviera na obetu.- Židia sa neschádzali častejšie, aby sa spolu modlili?- Pravdaže sa schádzali. Každá väčšia osada mala svoju modlitebňu - synagógu. Tu sa konávali modlitby, čítali sa žalmy, ale obety sa tu nekonali. Na to bol vyhradený Jeruzalemský chrám.- Takže ty si do dvanástich rokov chodieval iba do synagógy.- Presne tak. Na sviatky sa totiž do Jeruzalema zišli všetci Židia krajiny, ktorí vládali putovať ak neboli príliš starí a všetci mladí nad 12 rokov. Bývala to vždy obrovská púť a nebolo to pre malé deti.- Ako vyzerala tvoja cesta do Jeruzalema?- Veľa som počul o chráme v Jeruzaleme a veľmi som túžil ísť na toto miesto. Keď mi doma povedali, že tento rok pôjdem aj ja s nimi, veľmi som sa potešil. Z domu sme si zobrali všetko potrebné na cestu a tiež stravu na viac dní a pripojili sme sa do karavány, ktorá smerovala do Jeruzalema.- Ako to vyzeralo v Jeruzaleme, keď si tam prišiel?- Veľmi zaujímavé bolo cestou pozorovať nové kraje, ale najkrajšie to bolo v Jeruzalemskom chráme. Keď sme prišli ku chrámu, všade bolo vidno húfy ľudí, ktorí sa do neho valili. Do toho sa miešali zvuky zvierat, ktoré mali byť obetované. Bolo vidieť veľa veselých tvárí, priateľov, ktorí sa tešili z toho, že sa opäť stretli a kňazov, ktorí sústredene prinášali obety Jahvemu, Bohu Izraela.- Čo ťa v Jeruzaleme najviac priťahovalo?- Bol to chrám. Obdivoval som nádvorie, na ktorom sa konali zápalné obety, stĺporadie, kde učitelia zákona debatovali o písme a aj samotnú svätyňu s archou zmluvy, kde sídlil medzi sochami veľkých anjelov oblak božej veleby.- Tebe sa tam nejako priveľmi zapáčilo, keď sa ti nechcelo odísť.- Áno, viem, že som spôsobil veľkú starosť mojej mame aj Jozefovi. Veď ma v chráme našli až po troch dňoch. Cítil som tam takú blízkosť Otca, že som akoby na všetko zabudol. Ešte však neprišiel môj čas, bolo treba sa vrátiť a poslúchať moju mamu Máriu aj Jozefa, hoci oveľa viac by sa mi páčilo počúvať učiteľov zákona.- Pane, ty si sa vždy dobre cítil v chráme, pretože si tam cítil Božiu blízkosť. Daj mi väčšiu vieru, aby som aj ja túto blízkosť pociťoval a aby som sa tešil na nebo, kde budem stále v tvojej blízkosti.
