- Ako si dokázal žiť až do tridsiatky v skrytosti?- Ako Boh som bol pripravený učiť oveľa skôr, ako človek som sa však musel najprv vnútorne upevniť. Aj vo mne boli city a ako som vzrastal v múdrosti, čoraz dokonalejšie som ich ovládal rozumom.- Takže ty si nebol hneď od narodenia dokonalý?- Bol som dokonalý v tom, že som nepoznal hriech. Inak som sa musel učiť práve tak ako ty a ako sa môj rozum stával schopnejším odrážať bohatstvá duše, tak rástla aj moja múdrosť.- Prečo si sa rozhodol pripraviť sa na svoj budúci život takto prácou chudobných a v skrytosti?- Vieš dobre, že by mi nerobilo problém, aby som sa narodil v rodine nejakého uznávaného učiteľa zákona. Mohol by som absolvovať najlepšie rabínske školy a tam spoznávať zákon do najmenších detailov a podrobností. Ja som si však vyvolil inú cestu, ktorá bola síce ťažšia, ale oveľa bezpečnejšia.- Ako to myslíš?- Nuž tak, že človek sa na svoju budúcu prácu a budúce povolanie pripraví najlepšie tak, že prejde ohňom skúšok. Ja som potreboval tvrdý a prísny život v chudobe, aby som si zocelil telo i ducha, aby som neskôr dokázal zniesť všetky námahy spojené s hlásaním radostnej zvesti. Že to nebolo jednoduché, to ti vysvetlím neskôr.- Takže ty si chcel pracovať vlastnými rukami?- Áno, chcel som posvätiť prácu, ktorá bola ľuďom vyhnaným z raja daná ako trest a urobiť z nej požehnanie. Ten, kto pracuje a robí to pre svojich blízkych, spolupracuje na diele samotného Boha, ktorý stvoril svet a neustále ho oživuje.- Pre koho si pracoval ty?- Moja práca bola službou pre všetkých v meste a v ďalekom okolí. Získaval som živobytie pre seba, pre mamu, aj pre Jozefa kým ešte žil a nevládal pracovať. Ľudia si vážili moju prácu a bol som obľúbený nielen ako dobrý tesár, ale aj ako človek, ktorý sa zaujíma o problémy druhých. Moja práca bola pre nich svedectvom, že sa dá pracovať s veselou mysľou a myslieť pritom na Boha.- Pane, chcem sa aj ja naučiť pracovať pre druhých radostne a slúžiť druhým s ochotou, aby som bol pre nich príjemným spoločníkom.
