- Čo máš na mysli.- Malomocní boli vydedenci spoločnosti. Verilo sa, že ak sa niekto malomocného dotkne, celkom určite ochorie. Ten, kto sa dotkol malomocného, nemal prístup do synagógy a ľudia ho zďaleka obchádzali.- Ty si ho aj napriek tomu uzdravil?- Áno, dotkol som sa ho a ihneď som ho poslal preč, aby to niekto nevidel. Vedel som, že ak sa to rozšíri medzi ľuďmi, mnohí budú mať strach prísť ku mne. Uzdravenému som hovoril, aby o tom nikomu nerozprával, ale aby splnil všetko, čo predpisoval Mojžišov zákon uzdravenému. Mal ísť ku kňazom a oni mu dali potvrdiť, že je zdravý.- Malomocný však nevydržal a všetkým povedal, že si ho uzdravil.- Áno, mrzelo ma, že takto som už nemohol vojsť verejne do mesta, lebo pre všetkých som bol nečistý - ten, ktorý sa dotkol malomocného.- Čo si robil, keď si nemohol vojsť do mesta?- Býval som za mestom na opustených miestach. Mnohí mi verili a aj napriek tomu, že som sa dotkol malomocného, prichádzali ku mne zo všetkých strán. Ja som sa tešil, že môžem ohlasovať pokánie a ohlasovať príchod kráľovstva spravodlivosti a pokoja.- Čo týmto slovom chceš povedať mne?- Chcem ťa poprosiť, aby si sa nebál robiť dobro aj vtedy, keď budeš mať z toho nepríjemnosti. Keď môžeš urobiť dobro, prilož ruku k dielu a odmenu čakaj odo mňa. Ja som uzdravil malomocného aj napriek tomu, že som z toho mal iba nepríjemnosti. Ešte ťa chcem poprosiť o jednu vec. Dávaj si pozor na dôveru. Keď sa s niekym rozprávaš o osobných veciach, nevyťahuj ich pred ďalším človekom. Nauč sa zachovať tajomstvo, je to vec dôvery.- Pane, ďakujem ti, že ma učíš žiť správne. Vystri ruku, dotkni sa ma a uzdrav moje srdce, aby som ťa mohol chváliť.
