- Čo sa udialo po tvojom príchode do Kafarnauma?- Vošiel som do svojho domu a tu som učil zástupy. Bol ich plný dom, stáli aj pod oknami a na celom nádvorí. Všade bol veľký stisk, takže keď chceli ku mne priniesť jedného ochrnutého, nemohli sa ku mne pretlačiť.- Ten ochrnutý sa však dostal až k tebe?- Máš pravdu. Keď tí štyria, čo ho niesli, videli, že cez zástup neprejdú, vyšli hore na strechu a odtiaľ spustili chorého rovno k mojim nohám.- A tam si mu odpustil hriechy?- Áno. Povedal som mu: "Synu odpúšťajú sa ti hriechy." Keď to niektorí zákonníci počuli, boli veľmi prekvapení. Vedeli, že hriechy môže odpustiť iba Boh. Mňa pokladali iba za veľkého proroka. Zdalo sa im, že sa rúham.- Čo si im na to odpovedal?- Videl som do srdca zákonníkov, a tak som utíšil zástup a pred všetkými som sa ich verejne spýtal, aby sami prišli na to, že mám moc odpúšťať hriechy. Spýtal som sa ich či je ľahšie odpustiť hriechy, alebo uzdraviť ochrnutého.- Čo ti na to odpovedali?- Videli, že v obidvoch prípadoch je potrebné použiť Božiu moc, a tak čušali. Ja som sa potom obrátil k ochrnutému a zázračne som ho uzdravil. On si zobral svoje lôžko a pred očami všetkých odišiel.- Čo chceš týmto slovom dnes povedať mne?- Dnes sa ti chcem dať lepšie spoznať. Ja som neprišiel na svet, aby som robil zázračného lekára. Prišiel som na to, aby som odpúšťal hriechy.Choroba duše je vždy horšia ako choroba tela.- Pane, daj mi silu, aby som dokázal prísť k tebe vždy, keď ma ťaží hriech. Ty mi odpustíš a uzdravíš moju dušu. Pomôž mi nájsť cestu k tebe.
