- Ako prebiehalo toto povolanie?- Nebolo to nič zvláštne. Prišiel som ku mýtnici, kde sedel Matúš a pozval som ho, aby išiel za mnou. On vstal a šiel za mnou, ba dokonca ma pozval na večeru.- Čo na to hovorili farizeji?- Boli na mňa poriadne naštvaní. Pre Žida bolo zakázané stretávať sa s verejnými hriešnikmi. Mýtnici, ktorí z rozkazu rímskeho cisára vyberali dane a poplatky, boli považovaní za spodinu spoločnosti, a niektorí z nich touto spodinou aj skutočne boli.- Prečo sa Matúš rozhodol ísť za tebou?- Matúš bol mýtnikom v Kafarnaume, kde som urobil veľké zázraky. Práve v tomto meste som býval a tu som uzdravoval mnohých chorých. Matúš dobre vedel o mojich zázrakoch. Vedel však aj o svojich hriechoch, a keďže bol verejný hriešnik, neodvážil sa nasledovať ma.- On ťa chcel nasledovať?- Áno. Videl som to v jeho srdci. Veď keď som ho zavolal, hneď vstal. Veľmi dobre si zapamätal slová, ktoré som pred uzdravením povedal ochrnutému: "Synu, odpúšťajú sa ti hriechy..."- Čo si povedal farizejom, ktorým sa nepáčilo to, že si povolal Matúša a že si potom stoloval s ostatnými mýtnikmi?- Farizeji sa starali iba o zachovávanie zákona navonok. Ja som videl do srdca človeka a dobre som vedel, že aj keď sú mnohí mýtnici zlí, predsa túžia po odpustení. Ja som prišiel volať hriešnikov, ktorí sa chcú zmeniť.- Pane, aj som hriešnik, ktorý túži po odpustení. Voláš ma nasledovať ťa, hoci vieš, aký som slabý. Odpusť mi moje viny a uzdrav moje srdce.
