
- Uzdravil si ho preto, že bol tak dlho chorý?- Tento človek si za tie roky veľa vytrpel. Mne sa ťažko díva na ľudskú biedu, keď môžem pomôcť. Prišiel som teda k nemu a spýtal som sa ho, či chce ozdravieť?- Čo ti to on odpovedal o akomsi nosení do rybníka?- Chorí, ktorí boli pri rybníku, verili, že ak vojdú do rybníka v určitý čas, vtedy ozdravejú. Chorý, s ktorým som sa ja rozprával, si sťažoval práve na toto. Hovoril, že nemá silu a nemá ani pomoc niekoho, aby sa v správnu chvíľu dostal do rybníka.- Rozhodol si, že ho po toľkých rokoch choroby uzdravíš?- Keď som videl, že je to s ním také zlé, mal som s ním súcit a rozhodol som sa, že ho uzdravím. Rozhodným hlasom som mu povedal: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!" A on hneď vstal zdravý zo svojho lôžka.- Ako sa po tomto uzdravení tvárili ostatní ľudia?- Boli prekvapení. Zvlášť niektorým horlivým Židom nešlo do hlavy, že tento chorý si vykračuje s lôžkom na pleci. Boli to však hlupáci. Niežeby sa tešili z toho, že chorý ozdravel, ale vyčítali mu, že nosí lôžko a teda nezachováva zákon. Židovský zákon totiž nedovoľoval v sobotu nosiť nejaké bremená. Chorý povedal, že ja som mu prikázal nosiť lôžko a tak sa zlosť tzv. "horlivcov zákona" obrátila na mňa.- Čo si odpovedal na ich reči?- Povedal som im, že mám právo pracovať aj v sobotu, pretože aj môj Otec pracuje každý deň, aj sviatočný. Keby Boh prestal čo len na chvíľku udržiavať svet, v momente by zanikol. Týmto som Židom naznačil, že som pravý Boh. Oni to nedokázali pochopiť z mojich skutkov a chceli ma zabiť pre rúhanie.- Pane, ty pôsobíš v mojom živote a ja mám pre tvoje pôsobenie niekedy zatvorené oči. Daj mi silu, aby som ťa dokázal prijať do svojho života, ako svojho Boha.