- Čo sa vlastne stalo?- Raz v sobotu som so svojimi učeníkmi išiel cez obilné pole. Keďže boli hladní, utrhli si zopár klasov, vymrvili ich v ruke a troškou zrna zahnali aspoň najhorší hlad.- Farizeji vám vyčítali, že kradnete?- Nie, to vôbec nie. Chudobní mali podľa zákona dovolené natrhať si zopár klasov a zjesť. Farizejom sa nepáčilo to, že v sobotu robíme žatvu.- Akú žatvu, veď ste vymrvili iba zopár klasov?- Podľa farizejov to bolo mlátenie a my sme preto porušili Zákon, lebo v sobotu sa nesmelo mlátiť. Keby sme to robili v iný deň ako je sobota, nepovedali by nič.- Čo si im odpovedal na ich puntičkárstvo?- Bol som poriadne napálený, že sú takí škrupulanti. Podľa ich rečí bola dôležitejšia sobota ako človek. Mali to dobre pomýlené. Chcel som ich presvedčiť o tom, že človek je dôležitejší ako zákon a ako príklad som im uviedol Dávida. Keď Dávidovo vojsko vyhladlo, vošiel aj s vojakmi do chrámu a posilnili sa chlebmi, ktoré boli určené pre kňazov. Vďaka tomuto posilneniu jeho bojovníci načerpali nových síl.- Čo to konkrétne znamená pre mňa?- Uvedom si, že človek je dôležitejší ako zákon. Ak niekto tvrdí opak, celkom určite sa mýli.- Ďakujem ti, Pane, že mi ukazuješ, čo je dôležité a o čo sa mám usilovať. Pomôž mi, aby som sa stal človekom pre druhých.
