- Ako prebiehalo toto uzdravenie?- Keď som vošiel do synagógy, zbadal som tam človeka s vyschnutou rukou. Visela mu bezvládne vedľa tela, a preto nebol schopný s ňou pracovať. Všimol som si, že farizeji pozorne sledujú čo budem robiť.- A ty si čo urobil?- Chorému som povedal, aby si stal do prostriedku. Chcel som, aby všetci na neho dobre videli a aby si zapamätali, čo pokladám za dôležité. Potom som sa farizejov opýtal, či je dovolené v sobotu niekomu pomôcť alebo uškodiť. Chcel som od nich počuť, či je možné zachrániť život, alebo zničiť.- Čo ti oni na to odpovedali?- Celkom nič. Keby mi títo hlupáci aspoň povedali, že v sobotu je zakázané robiť zlo a zničiť život. Oni sami však boli chudáci. Boli tak zaslepení jedinou myšlienkou "sobota, sobota...", že prestali už myslieť rozvážne a používať svoj rozum.- Čo by robili, keby sa uzdravenie týkalo ich?- Nemuselo by ísť ani o uzdravenie. Keby im do studne spadla čo i len ovca, hneď by zabudli na sobotu a ponáhľali by sa jej pomôcť.- Čo si teda urobil, keď ti nič neodpovedali?- Uzdravil som toho človeka. Povedal som mu: "Vystri ruku!" On ju vystrel a farizeji zasa neboli schopní myslieť na nič iné, ako "porušil sobotu, treba ho zabiť!"- Pane, čo týmto hovoríš mne?- Chcem ťa poprosiť, aby si si nedal nikdy zaslepiť srdce. Nebuď ako farizeji, ktorí uznávali zákon iba vtedy, keď sa ich netýkal. Keby išlo o ich uzdravenie, prinútili by sa rozmýšľať a uznali by, že to je rozumné.- Pane, daj mi silu, aby mi záležalo na dobre druhých viac, ako na zachovávaní nejakého zákona, ktorý je slepý.
