- O čo ťa prosili?- Chceli, aby som uzdravil sluhu jedného rímskeho vojaka, ktorý bol v Kafarnaume veliteľom stotiny vojska. Tento veliteľ mal dobré srdce a mal v láske židovský národ, veď nám dal postaviť aj synagógu.- Uzdravil si mu sluhu, ktorého mal rád?- Rozhodol som sa, že to urobím. Vybral som sa teda po Kafarnaumských uliciach k domu, kde tento pohanský veliteľ býval. Keď som sa priblížil na dohľad, z domu mi oproti vyšli nejakí vojaci.- Čo chceli títo vojaci od teba?- Priniesli mi odkaz od stotníka. V tomto odkaze mi oznamoval, že sa nepokladal za hodného prísť ku mne, preto poslal radšej s odkazom svojich priateľov. Uvedomoval si svoju hriešnosť a aj to, že ako pohan si nezaslúži pomoc odo mňa, od židovského proroka.- Ako na teba zapôsobil jeho odkaz?- Bol som prekvapený nad toľkou pokorou. Ešte viac som sa prekvapil, keď mi odkázal, že si nezaslúži, aby som vošiel pod jeho strechu. Podľa židovských zákonov by to totiž pre mňa znamenalo poškvrnenie. Vraj stačí, keď rozkážem chorobe a tá ma poslúchne tak, ako jeho poslúchajú vojaci.- Čo si si najviac cenil na tom stotníkovi?- Obdivoval som jeho vieru. Málokto aj so Židov mi dôveroval tak, ako tento pohanský Riman. Musel som to povedať aj tým, čo ma sprevádzali k jeho domu. Tento človek si pre svoju vieru zaslúžil, aby bol jeho sluha uzdravený. Ani chvíľu som neváhal a uzdravil som ho. Jeho pán, ktorý bol pohanom, s veľkou vierou sa mohol tešiť z jeho uzdravenia.- Aj ja ti chcem takto dôverovať, daj mi väčšiu vieru...
