
- Ako sa tváril tvoj hostiteľ farizej?- Bol pobúrený nad mojím správaním. Nepáčilo sa mu, že som dovolil hriešnici, aby sa ma dotýkala. Táto žena hľadala šťastie a našla ho pri mojich nohách. Od putovania som ich mal zosušené a popraskané a ona mi ich ponatierala voňavým olejom.- Čo si mu odpovedal na jeho myšlienky?- Chcel som mu povedať, že veľmi dobre viem, kto je tá žena a že viem aj to, čo hľadá. Prišla si po odpustenie. Človek nemôže žiť so svojimi hriechmi. Musí sa zbaviť tej obrovskej príťaže. Táto žena cítila, že u mňa môže nájsť odpustenie. Dúfala, že pri mojich nohách sa zbaví tej obrovskej príťaže, ktorou je hriech.- Prečo táto žena prišla za tebou?- Vedela, že som Boží muž. Cítila, že sa prehrešila proti Bohu a dúfala, že cezo mňa nájde odpustenie. Táto žena vytušila vo mne srdce, ktoré ju neodsúdilo. Videla môj ľútostivý pohľad, ktorým som sa pozeral na hriešnikov, preto prišla ku mne, aby som jej pomohol. Cítila, že môžem odpustiť jej dlžobu voči Bohu.- Kvôli čomu si jej odpustil?- Pre jej lásku. Vycítila v mojej hrudi srdce, ktoré ju veľmi milovalo a túžilo jej pomôcť. Ona túto lásku opätovala službou. Veľa potrebovala odpustiť, preto v jej srdci hovela veľká láska. Kvôli jej veľkej láske som jej všetko odpustil aj napriek tomu, že farizeji sa na tom pohoršovali. Ona verila, že jej môžem odpustiť a táto jej viera bola odmenená.- A čo chceš dnes povedať mne?- Určite sa ti stáva, že hľadáš šťastie inde ako vo mne. Nájdi vždy odvahu a príď. Ja ti dám odpustenie a pravé šťastie. Akú duchovnú radosť si dnes dopraješ?