- Ako vyzeralo tvoje putovanie, keď si už ohlasovanie mal viac rozbehnuté?- Chodil som po mnohých končinách, aby som privádzal ľudí k pravému šťastiu. Títo ľudia by to len z mojich slov ťažko uverili, preto som putoval s malým cirkevným spoločenstvom. Toto spoločenstvo žilo podľa evanjelia a bolo svedectvom pre ostatných, že môžu žiť moje učenie a budú šťastní.- Aké miesto mali ženy v Tvojom sprievode?- V tom čase bola žena považovaná za niečo menejcenné. Nedokázali ju prijať ako osobu a neuznávali ju za právoplatného člena spoločnosti. Toto staré zlé myslenie som chcel prelomiť a aj kvôli tomu so mnou okrem apoštolov putovali aj ženy, ktoré nám pomáhali svojou službou a prítomnosťou.- Aké dary vnášali tieto ženy do vášho spoločenstva?- Ženské srdce je citovejšie ako mužské. Ženy sa skôr vedia vcítiť do problémov druhého človeka, dokážu spolu s niekym trpieť aj radovať sa. Ja som nechcel, aby naše spoločenstvo bolo ochudobnené o veľké dary ženského srdca a ženskej psychiky. Putovali s nami ako sestry, ako naše matky a vďaka nim sa naše spoločenstvo stávalo citlivejšie na potreby ľudí.- Čo toto slovo znamená pre dnešnú Cirkev?- Aj dnes si musí Cirkev uvedomiť, že najúčinnejšie svedectvo nie je svedectvo jedného misionára. Oveľa viac sa môže urobiť, ak ohlasuje celé spoločenstvo, jedna rodina, v ktorej nechýbajú ani šľachetné a obetavé ženy. Samotný človek nedokáže svedčiť s takou ráznosťou v mojom kráľovstve, ako to dokáže plné cirkevné spoločenstvo.
