- Kedy si povedal tieto slová?- Raz ma jeden farizej pozval na obed. Boli tam aj iní farizeji a každý z nich si poriadne umyl ruky až po zápästie. Ja som sa neumyl, veď moje ruky boli čisté a obradnému umývaniu rúk som neprikladal dôležitosť. Môj hostiteľ sa začudoval, že takto zanedbávam Zákon.- Čo si mu odpovedal na jeho začudovanie?- Povedal som, že sa treba starať nielen o vonkajšok, ale o vnútro. Vnútro človeka je viac ako jeho ruky a preto srdce si oveľa viac zaslúži byť čisté ako ruky. Snažil som sa im vysvetliť, ktorý príkaz zákona je dôležitý a ktorý je maličkosťou.- Prečo farizeji takto dbali na vonkajšie zákony?- Urobili, čo bolo ich povinnosťou, medzi ľuďmi boli považovaní za spravodlivých a v srdci si pritom mohli myslieť, čo chceli. Ja som mal rád týchto pomýlených ľudí a chcel som im pomôcť.- Čo si im vysvetľoval?- Hovoril som im, že čistiť misy, umývať si ruky, dávať desiatky sú všetko iba vonkajšie zákony. Boh dal Mojžišovi aj iné zákony. Dal príkaz, aby sa ľudia mali radi. Láska je viac ako obeta aj ako všetky skutky podľa zákona o umývaní a o desiatkoch.- Čo to konkrétne znamenali pre nich?- Mali sa usilovať, aby sa starali o lásku k blížnemu. Chcel som im vysvetliť, aby sa vykašlali na maličkosti, aby si dali klapky z očí dole a aby svoj čas radšej venovali živému človeku ako mŕtvemu Zákonu. Nie je dôležité či človek vyzerá dobrý, dôležité je to, či jeho srdce bije pre iných.
