- Ako si prijal túto zmenu programu?- Chceli sme si síce oddýchnuť, ale tu bol ľud, ktorý bol hladný po Božom slove, tak som ich teda na jednom vrchu učil, ako majú žiť, aby dosiahli pravé šťastie. Boli to veľmi pozorní poslucháči, lebo od hladu po mojom slove úplne zabudli na to, že by im mohlo začať škvŕkať v žalúdkoch a tak si nedoniesli žiadne jedlo.- Ako si reagoval na túto situáciu?- Najskôr som sa obrátil na apoštolov, aby sa pokúsili utíšiť hlad tomuto veľkému zástupu. A bol to veru poriadny zástup. Mužov bolo okol 5000 a žien a detí bolo ešte oveľa viac. Apoštolom som povedal, aby sa postarali o to, aby zástup nebol hladný.- Čo urobili tvoji apoštoli?- Urobili to, čo bolo v ich silách. Zohnali toľko jedla, koľko sa len dalo. Zo všetkých ľudí však iba jeden chlapec mal päť chlebov a dve ryby. Bolo to veľmi málo pre tento početný zástup. Bolo to všetko, čo mohli urobiť apoštoli. Ostatné bolo už na mne. Boh od nikoho nežiada, aby robil nemožné veci. Keď človek urobí čo môže, Boh urobí ostatné.- Potom si teda nasýtil zástup?- Áno, rozkázal som, aby si všetci sadli, požehnal som skromný dar, ktorý poskytol jeden chlapec a moji apoštoli začali rozdávať aj chlieb aj ryby všetkým, ktorí boli prítomní. Na konci tejto nezvyčajnej hostiny apoštoli ešte pozbierali zvyšné kúsky a každý z nich nazbieral plný kôš odrobín. Ľudia ma za tento zázrak chceli urobiť svojim kráľom, ja som sa však utiahol na pusté miesto.- K čomu ma chceš dnes vyzvať?- Dôveruj mi. Keď urobíš všetko, čo je v tvojich silách, ja urobím ostatné a ak bude treba, urobím aj zázrak.- V čom sa dnes spoľahnem na Pána?
