Cestovanie cez hranice sa nám tak zapáčilo, že naspäť sme išli cez Francúzsko, Nemecko a Čechy. Okrem toho, že sme si chceli urobiť menšiu obhliadku, to malo v sebe aj jeden prozaický dôvod. Vedeli sme, že colníci medzi Nemeckom a Čechmi nie sú až takí prísni ako naši slovenskí "pištoľníci", a počuli sme, že hranicu medzi Čechmi a Slovenskom neberú zas až tak vážne. Calcettá v skutočnosti stáli o pár eúr viac, ako bolo dovolené na nákup pre jednu osobu (aj také bolo), tak sme si v podniku v Taliansku vypýtali druhé faktúry pre colníkov, a tie pravé sme mali ukryté na spodku priehradky auta. Cez hranice sme sa dostali v poriadku, a na calcettách boli do dnešného dňa odohrané tisícky zápasov.Po nejakom čase po tejto udalosti som sa vybral k rodičom na Oravu. Mal som dve možnosti. Buď pôjdem z Toporca naokolo cez Poprad, Ružomberok a Dolný Kubín, alebo to strihnem skratkou cez Poľsko. Nerád som chodieval cez Poľsko, pretože na colnici im to vždy strašne dlho trvalo. Navyše colníci na tom prechode, cez ktorý som sa chystal ísť, boli ako vystrihnutí zo socialistickej učebnice. Boli prísni, dôležití, ležérni. Vtedy som sa po dlhom čase opäť vybral cez Poľsko. Bolo pre mňa nezvyklé zastaviť sa na colnici a nechať si skontrolovať doklady. Po kontrole som pridal plyn aby som bol čím ďalej z tohto nepríjemného miesta. A vtedy sa to stalo.Zaregistroval som na colnici nejaký zvýšený hluk a v spätnom zrkadle aj nejaký pohyb. Pomyslel som si, že niekoho naháňajú, tak som spomalil a zastavil pri kraji cesty na konci colnice. Obzrel som sa a prekvapený som zistil, že ten krik je kvôli mne. Dosť dôrazne mi dávali najavo, že sa mám vrátiť. Nacúval som naspäť a spýtal som sa, čo sa stalo. Hlavou mi preblesla myšlienka, či nejako náhodou neodhalili môj "podvod" s prevážaním calciet. Otvoril som okno a opýtal som sa, o čo ide. Colník na mňa vybrechol:- A čo colná kontrola?- Ja som na kontrole bol.- To bola pasová, neviete, že máte absolvovať aj colnú? Otvorte kufor!Našťastie v kufri som vtedy nemal nič, čo by mohlo byť považované za nebezpečný kontraband, preto mi colník láskavo dovolil, že môžem pokračovať v ceste. Chcel som nejako ospravedlniť svoj útek, preto som na rozlúčku povedal:- Prepáčte, ale ja som bol nedávno na západe, a nejako som si od hraníc odvykol.A potom v aute som si tak pre seba hlasno zašomral:- Do kelu, dokedy sa tu ešte budeme hrať túto hlúpu hru "na hranice". :-)PS: Chcel by som poďakovať všetkým ľuďom z minulej aj zo súčasnej vlády, ktorí sa veľkou mierou pričinili o to, že takéto trápne zážitky sú už našťastie iba úsmevnou minulosťou...
