Viem, že to nebude objektívna pravda, mojím úmyslom je však rozvíriť diskusiu o tejto pálčivej slovenskej téme ešte prv, ako bude neskoro, ešte prv, ako tomuto hnutiu pribudnú ďalšie znaky sekty.Poďme najskôr do histórie a pozrime sa na počiatočnú myšlienku tohto hnutia. Pôvodná myšlienka sa začala tvoriť niekedy po roku 1950. V tomto roku boli rehoľníci na Slovensku pozatváraní a rozmetaní. Prešlo niekoľko rokov a mnohé rehole začali pracovať v ”podzemnej Cirkvi”. Zameriame sa na rehoľu Saleziánov, lebo práve v tomto prostredí je kolíska hnutia Nazaret.Saleziáni v roku 1950 prichádzajú o všetky rehoľné domy, v ktorých boli miestnosti na stretávanie sa s mládežou. A tak tajní kňazi sa s mladými stretávajú tajne po bytoch. Veľmi skoro zistili, že ich vplyv na mládež už nemôže byť taký, aký bol vtedy, keď boli denne veľa hodín medzi nimi a neustále pre nich pripravovali športový, kultúrny a náboženský program. Po roku 1950 sa nedali robiť veľké stretnutia, lebo Tajná polícia sliedila po veľkých stretnutiach. Hľadalo sa riešenie, ako by sa dalo čo najviac pomôcť mládeži a deťom.Vtedy prichádza s vynikajúcou myšlienkou jeden zo saleziánov - don Beňo, ktorý bol a ešte stále je veľkou osobnosťou medzi saleziánmi, alebo niekto blízky z jeho okolia. Hlavné posolstvo tejto myšlienky by sa dalo vyjadriť takto: Keď sa nemôžeme venovať deťom a mládeži, venujme sa rodičom a oni budú našimi predĺženými rukami, v prostredí vlastnej rodiny môžu byť s deťmi každý deň a môžu na nich vplývať, aby boli dobrými kresťanmi a dobrými občanmi.Kedy a ako to všetko prebiehalo je pre mňa zatiaľ ukryté, ale verím, že história raz určite odhalí zákutia vývoja tohto hnutia.A tak don Beňo a skupina saleziánov, ktorá bola spriaznená s jeho ideou, začína pracovať s rodinami. Robia pre nich stretnutia v bytoch, po domoch a na chatách. Pripravujú pre rodičov aj prednášky, duchovné obnovy a duchovné cvičenia, na ktorých sa ich snažia usmerniť tak, aby čo najlepšie vychovávali svoje deti. Keďže bola veľmi nebezpečná doba, do spoločenstva sa priberali len istí a overení členovia. Tajná polícia neraz poslala špicľov, ktorí sa mali votrieť do spoločenstva a udať tajných kňazov.Tieto spoločenstvá teda zažívali veľké tlaky zvonka a preto určitá uzavretosť bola nevyhnutná. Spočiatku v spoločenstvách vládol veľmi radostný a otvorený duch, no neskôr zásluhou niektorých kňazov začali vnikať do spoločenstiev niektoré zvláštnosti.Uzavretý systém a veľká autorita kňazov čoskoro viedli k tomu, že kňazi si začali nárokovať na výhradné právo rozhodovať o všetkých členov spoločenstva a o všetkých oblastiach ich života. Robilo sa to najmä cez duchovné vedenia, ktoré sa neskôr žiaľ v mnohých prípadoch rozvinulo až po ”duchovné vlečenie”. Pre skvalitnenie duchovného života sa zaviedlo povinné večerné spytovanie svedomia a úlohou rodičov bolo dozrieť na to, aby si toto spytovanie konali aj ich deti. Kto chcel byť členom spoločenstva, musel sa postarať aj o to, aby v jeho rodine nechýbala spoločná modlitba.Večerné spytovanie svedomia sa postupne rozvinulo na povinné hodnotenie dňa podľa predpísanej schémy. Veľmi silno sa odporúčalo, aby si každý člen vždy večer starostlivo vyplnil dotazník, kde si mal poznačiť k jednotlivým otázkam buď znamienko plus, alebo mínus.Na niektorých stretnutiach sa tieto hodnotenia začali konať aj pred všetkými a dochádzalo k verejným vyznaniam svojich vnútorných hriechov pred všetkými. Malo to vraj prispieť k budovaniu čnosti pokory a najmä poslušnosti, ktorá sa stále viac a viac zdôrazňovala. Okrem poslušnosti Bohu a jeho prikázaniam sa čoraz viac a viac zdôrazňovala bezvýhradná poslušnosť duchovnému vodcovi, ktorý mal patent na pravdu.Pocit moci nad druhým človekom je večne nenaplneným pocitom. Človek, ktorý to okúsi a nie je charakterovo na výške, často nedokáže prestať vo zvyšovaní svojich nárokov na druhého človeka. V spoločenstve boli žiaľ niektorí kňazi, ktorí túžili stále po väčšej a väčšej moci nad tými, ktorí sa zverili pod ich vedenie. Predpokladám, že sa to všetko konalo len postupne a samozrejme s najlepším úmyslom.Dospelo to až tak ďaleko, že duchovný vodca určoval manželom, čo si môžu a nemôžu kúpiť do domácnosti a museli všetky výdavky presne vyúčtovať svojmu vodcovi. Vodca nariadil, že v domácnosti nemôžu mať televízor – ešte aj dnes mnohé rodiny žijú bez televízie, deti majú zakázané nosiť rifle, dievčatá musia nosiť sukne...Ba zašlo sa ešte ďalej. Vodca určoval manželom počet detí, ktoré majú počať a vychovať a často boli rodičia psychicky tlačení k tomu, aby tých detí bolo oveľa viac, ako pôvodne plánovali. Vodca často určoval, ako má vyzerať intímny život manželov...Spýtate sa, ako je možné, že sa títo ľudia nechali a nechávajú takto manipulovať? Mal som možnosť preštudovať viac o tom, ako je možné ľudí manipulovať aj o tom, prečo sa niektorí nechajú s radosťou manipulovať. Jednoducho povedané – je to preto, lebo je ľahšie nechať za seba rozhodovať niekoho iného. Ak prijmem tézu, že ak poslúchnem, nemôžem nič pokaziť, môj život sa ”krásne” zjednoduší. Nemusím sa rozhodovať, pretože je tu vodca, aby rozhodol za mňa...Ja osobne verím, že aj v tomto hnutí je vývoj k lepšiemu. Je iba potrebné na určité veci pozrieť sa aj z druhej strany. Ja verím tomu, že raz príde deň a prvky sekty sa z tohto hnutia vytratia...V tom čase som bol správcom farnosti Toporec. Pod list som sa podpísal a vyzval som, aby sa mi tí, kotých sa to týka, ozvali. Neozval sa nikto. Podľa všetkého ich vodcovia im nedovolili komunikovať. V hnutí Nazaret pribúdalo sektárskych prvkov, až to došlo k tomu, že toto hnutie 9. novembra 2005 slovenskí biskupi na území Slovenska zakázali. Veľmi dobrá správa. Uvádzam tu odkaz na článok Ďura Čižmárika, ktorý tam má fotokópiu vyhlásenia. Zdá sa, že Cirkev na Slovensku sa zobúdza...
