Viem, že pre mnohých bude prekvapením, ak napíšem že biskup diecézu nespravuje sám. Jeho najbližšími spolupracovníkmi sú ľudia v kolégiu konzultorov. Sú to väčšinou kňazi, ktorí biskupovi radia v najťažších rozhodnutiach týkajúcich sa spravovania diecézy. Týchto si biskup vyberá sám. Okrem nich je to kňazská rada. Patria tam všetci dekani, kňazi v dôležitých funkciách, ale aj kňazi, ktorí sú tajne volení na úrovni dekanátov. Zo skúsenosti viem, že kňazi tam volia toho najlepšieho z dekanátu. Kanonické právo určuje prípady, v ktorých biskup musí mať súhlas, a v ktorých si musí vypočuť mienku rady. Okrem tejto rady má biskup povinnosť ustanoviť Diecéznu ekonomickú radu a Diecéznu pastoračnú radu. Za akýmkoľvek rozhodnutím biskupa, či už dobrým, alebo menej šťastným, je vždy určitá skupina ľudí, ktorí si uvedomujú svoju spoluzodpovednosť na spravovaní diecézy.Úlohou týchto ľudí je pomáhať biskupovi vytvárať mosty medzi ním a medzi množstvom veriacich v diecéze, aby sa čo najlepšie naplnili úlohy diecézy, pastoračné, ekonomické, jednoducho všetky, ktoré sú potrebné pre dobrý chod diecézy. Vyjadrenie obdivu a vďaky biskupovi, je zároveň vyjadrením toho istého, hlavne jeho najbližším spolupracovníkom. Hraničný prípad odvolania nie je len vecou jedného človeka, ale celého jeho tímu spolupracovníkov, ktorí ho v ťažších chvíľach pravdepodobne nepodržali a nepomohli mu tak, ako mali. Nestačí teda ďakovať len arcibiskupovi a prosiť len za neho, ale za všetkých jeho spolupracovníkov. Každému, komu naozaj záleží na spoločnom dobre trnavskej arcidiecézy, namiesto nadávania by sa mal modliť za nového arcibiskupa, ale aj za spolupracovníkov nového arcibiskupa, ktorý bude menovaný za správcu trnavskej arcidiecézy.Vizitácia trnavskej arcidiecézy sa konala na základe podnetov viacerých veriacich a kňazov trnavskej arcidiecézy. Spomedzi týchto správ sa nezvyknú brať do úvahy osočovania, nepravdivé informácie. Pri ohováraniach, teda pri popisovaní skutočných chýb je potrebné brať do úvahy aj dobré vlastnosti posudzovaného, a tiež to nakoľko sa mu v duchu spolupráce podarilo splniť úlohy, ktoré mu ako správcovi vplývajú. Všetci osočovatelia, či ohovárači arcibiskupa by si mali uvedomiť, že ak podnety na biskupa boli podané bezdôvodne, všetci osočovatelia si svoje vypijú, nechcel by som byť v ich koži, keď sa postavia pred Toho, ktorý pozná úmysly sŕdc. Ak podnety boli plné ohovárania, teda, ak sa v nich hovorilo len o chybách a zabudlo sa na dobré vlastnosti arcibiskupa, nechcel by som byť v koži ohováračov. Hriech ohovárania a najmä osočovania je človeku odpustený len vtedy, ak nahradí škodu, ktorú urobil, čo nie je vôbec jednoduché...
