V tej rodine som sa dozvedel, že sa jednalo iba o planú klebetu. Táto udalosť asi najlepšie vykresľuje môj postoj k potratom. Viem, že pre každú matku nie je jednoduché rozhodnúť sa pre ukončenie nového života, ktorý sa rozvíja pod jej srdcom. Dokážem si predstaviť, akému tlaku okolia musia odolávať, aj preto som si vždy veľmi vážil slobodné matky, ktoré napriek tlaku okolia si dieťa nechajú, porodia ho a vychovávajú ho, niekedy aj v nepriateľskom prostredí žien, ktoré nemali toľko sily ako práve tieto matky. Je bolestné vidieť, ako sa slobodným matkám niekedy posmievajú práve matky, ktoré išli na potrat a spoliehajú sa na to, že nikto o tom nevie. Neposudzujem takéto matky, je mi ich ľúto. Možno podľahli tlaku okolia, či propagandy, ktorá hovorí, že prerušenie tehotenstva je podobná operácia ako vytrhnutie zuba, a žena má na túto "operáciu" právo. Neposudzujem ani matky, ktoré boli dotlačené k tomu, aby išli na potrat. Niektoré, najmä hraničné situácie ich stavajú do pozície, kedy ich zodpovednosť za rozhodnutie sa vo svedomí je znížené tlakom okolností, či okolia. Na to, aby čokoľvek bolo vážnym previnením sú potrebné tri podmienky: musí sa jednať o slobodné rozhodnutie, vykonané dobrovoľne a musí byť vo vážnej veci. Zabiť dieťa je vždy vážna vec. Pochybujem, že by sa našla matka, ktorá by svoje dieťa zabila úplne slobodne a dobrovoľne. Nestretol som matku, ktorej by sa nedotklo to, že súhlasila so zabitím svojho dieťaťa.Už samotný názov prerušenie tehotenstva je zavádzajúci. Ak sa niečo prerušilo, predpokladáme pokračovanie. Nič však v tomto tehotenstve nepokračuje. Pre matku nepokračuje tehotenstvo, je to ukončenie tehotenstva. Pre jej dieťa nepokračuje život, potrat je pre dieťa ukončenie života. Matka môže mať tehotenstvo s iným dieťaťom, no to dieťa, ktoré pri vykonávaní potratu zabili, už nebude prežívať tehotenstvo ani vo svojej matke, ani v žiadnej ďalšej. Pre toto dieťa sa život na tejto zemi skončil.Viem, že do tohto problému zatiahli aj vedcov. Nech vraj oni určia, odkedy je človek človekom a dokedy je to iba "plod". Niektorí to posúvajú do obdobia, kedy je dieťa schopné prežiť mimo tela matky, iní do obdobia, kedy začne činnosť mozgu. Biológia nás však nepustí. Jedinečným jedincom sa dieťa stáva od chvíle počatia, a my kresťania veríme, že práve v tejto chvíli Boh dáva dieťaťu nesmrteľnú dušu, duchovný princíp, ktorý robí človeka podobným Bohu.Časť z toho rozhovoru by mala byť dnes uverejnená v týždenníku Markíza. Pre istotu ho tu na blog dávam celý, tak ako som ho poslal zostavovateľovi článku, aby bolo možné porovnať s úplnou verziou v prípade, že bude použitá iba časť. Na celom prípade totiž nie je nič šokujúce. Je to o tom, že každý ľudský život pokladám za človeka, ktorý je dôležitý a jedinečný od chvíle počatia.
