Možno aj dnes má niekto takýto pohľad na chorých. Takto vypovedané slová na adresu chorých sú veľmi tvrdé, a až pochybujemne o tom, že ich niekto niekedy mohol myslieť vážne. Rozumný človek určite nie. Všetci dobre vieme, že chorí sú prínosom pre spoločnosť. A predsa si niekto myslel opak. Dnes sa množia prípady nedobrovoľnej eutanázie. Prvý, kto s nimi začal, bol Hitler. Rozhodol sa "očistiť" spoločnosť od "odpadu", od ľudí, ktorí sú neefektívni, neproduktívni. Vieme, ako to dopadlo...Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí by spísali petíciu proti postaveniu niektorých nemocenských zariadení v blízkosti svojho domu. Dôvody by boli rôzne. Ten najstarší je strach. Strach z toho, že človek od chorých ochorie. Preto boli malomocní odsúvaní na okraj spoločnosti. Bola to choroba, na ktorú nebol liek. Bola to choroba, ktorá bola nákazlivá a chorých bolo rozumnejšie izolovať. Stali sa vydedencami spoločnosti.Charakter človeka sa nikdy neukáže lepšie, ako vtedy, keď sa musí zriecť svojho pohodlia voči ľuďom, ktorí sú spoločensky "nepotrební", ba dokonca na príťaž. Dnes sa nám možno zdajú zákony voči malomocným prísne a trochu zvrchu sa pozeráme na ľudí, ktorí ich vyvážali na ostrov Molokai, kde ich nechávali zomierať, no neviem ako by sme sa zachovali my, keby vznikla napríklad pandémia vtáčej chrípky. Koľkí by okrem seba a starosti o svoje rodiny dokázali myslieť na chorých?Už by sme ich asi nevyvážali na nejaký opustený ostrov, zvykli sme si, že vozíčkari, slepci a duševne postihnutí žijú medzi nami. Aj keď už pre túto spoločnosť nie sú "ekonomickým prínosom", určite sú mnohí prínosom svedectvom svojho životného postoja. Patria medzi zdravých. Tí, ktorí sa uzdravia, aj tí, ktorí sa neuzdravia nikdy. Tí, ktorí sú pre nás neškodní, aj tí, ktorí sú pre nás určitým rizikom. Patria medzi nás zdravých. Vlastne ani ja nie som úplne zdravý. Všetci sme chorí a je ťažké určiť hranicu medzi zdravým a chorým. A už vôbec nie je možné určiť hranicu, ktorý chorý už nemá právo žiť, a preto mu doprajeme "sladkú smrť" - eutanáziu.V jednej krajine sa kráľ rozhodol vyhostiť všetkých starých. Iba jeden muž ho neposlúchol a schovával svojho otca. Prišla jar a všetci zasiali, staručký otec múdro kázal vyčkať čas po posledných mrazoch, potom mu opäť múdro poradil, kedy vziať úrodu. Ostatným to málo, čo sa urodilo, zhnilo na poli. Kráľ chcel vedieť dôvod a prisľúbil, že múdremu radcovi neublíži. Muž odvetil, že to bol jeho otec. Kráľ pochopil a zavolal naspäť všetkých starých ľudí.Starí a chorí žijú medzi nami, ktorí sme možno ešte na chvíľu menej starí a menej chorí ako oni. Ježiš uzdravil malomocného (Mk 1,40–45)a on sa mohol vrátiť späť do kruhu rodiny a spoločnosti. Každý z nás potrebuje uzdravenie z nejakej choroby, ktorá mu bráni žiť naplno v kruhu najbližších. Poprosme ho dnes o uzdravenie tela aj životných postojov...
