Som pripravený zodpovedať na prípadné otázky k téme. Aby som uľahčil problém s "listovaním" na webe, dávam tu článok v plnom znení."Cirkev čelí škandálom zapríčinených zneužívaním detí. Jej predstavitelia musia zaujať jasné stanovisko. Zahmlievanie a ututlávanie problému nepomôže.V poslednom čase cirkvou aj spoločnosťou otriasli viaceré škandály spôsobené zneužívaním detí. Udalosti v Amerike, Rakúsku, Írsku, či podozrenia na Slovensku nie je možné prehliadnuť. Uvedomujem si, že je to veľmi citlivá téma, na ktorú nie je jednoduché zareagovať bez toho, aby to nevyvolalo neprimerané reakcie. Ak sa má nejaký problém vyriešiť, nie je to možné bez toho, aby sa prehliadala jeho podstata.Napriek tomu, že ide o citlivú tému, je potrebné vyriešiť tento problém tak, aby neutrpela spravodlivosť tých, ktorí sú do problému vtiahnutí a nenesú na ňom žiadny podiel viny.Najskôr je potrebné sa zamerať na obete zneužívania. Ak je zneužívanie skutočne dokázané, spravodlivosť si vyžaduje, aby boli obete spravodlivo odškodnené. Finančná kompenzácia nikdy dostatočne nezaplatí to, čím tieto obete prešli. Nedokáže to nahradiť ani paušálne ospravedlnenie tých, ktorí mali konať, najmä vtedy, ak o trestnej činnosti vedeli.Nechráňme dobré meno toho, kto oň už prišielSpravodlivosť si vyžaduje, aby trest stihol tých, ktorí priamo páchali túto trestnú činnosť, no aj tých, ktorí ju kryli. Chrániť „dobré meno" niekoho, kto oň už dávno prišiel svojím konaním, nič nevyrieši. Naopak, spôsobí to len stratu dobrého mena ostatných členov spoločnosti, do ktorej vinník patrí, alebo dobré meno spoločnosti ako celku.Obeťami môžu byť aj tí, ktorí sú nespravodlivo obvinení. Dodržiavanie zásady prezumpcie neviny si vyžaduje, aby bolo dobré meno obvineného chránené až dovtedy, kým sa mu trestná činnosť nepreukáže, teda kým sa nedokáže, že o dobré meno už prišiel. Je to dôležité najmä preto, lebo ide o obvinenie z trestnej činnosti, ktorá je obzvlášť závažná, a vyvoláva voči obvinenému zo strany jeho okolia veľa nenávistných postojov, ktoré nie je ľahké uviesť na správnu mieru, ak sa vyšetrovaním preukáže, že obvinenie bolo falošné.Tu by si mali uvedomiť svoju zodpovednosť najmä novinári. Ich úlohou nie je vyvolávať nenávisť voči obvineným, ale spravodlivý hnev voči usvedčeným vinníkom. Takýto hnev pomáha udržiavať hodnoty mravnosti v spoločnosti.RáznosťAj napriek tomu, že cirkev sa vo vnútri vníma viac ako spoločenstvo, či rodina, uvedomuje si, že niektoré problémy nemôže riešiť len svojimi vnútornými predpismi. Nemôže to platiť najmä vtedy, ak dôjde k nejakej trestnej činnosti. Veď povinnosť ohlásiť trestný čin, najmä ak ide o závažnú trestnú činnosť, má každý.Aj napriek tomu, že nie je jednoduché nahlásiť trestný čin niektorého zo svojich členov, lebo tým dostane do podozrenia aj ostatných členov, čaká sa od cirkvi rovnaká ráznosť, aká sa čaká napríklad od matky, ktorá sa dozvie, že jej manžel sa pokúsil zneužiť dieťa od susedov. Najmä predstavení cirkvi si uvedomujú veľkú zodpovednosť voči tým členom, u ktorých sa potvrdilo, že podozrenie má svoje opodstatnenie.Predstavitelia cirkvi by mali zaujať také stanovisko, ktoré bude jasným signálom, že na prvom mieste im ide o spravodlivosť. Nepomôže tu žiadne zahmlievanie a ututlávanie problému. Nesmieme zabúdať na to, že Ježiš nám povedal, že pravda nás vyslobodí. Prílišné prepojenie na predstaviteľov moci a spolupodieľanie sa celej spoločnosti na odškodnení tak, ako to „vylobovali" v Írsku, nie je vhodným riešením. Spravodlivosť si vyžaduje, aby sa na odškodnení podieľali len tí, ktorí spôsobili škodu. Zatiahnuť do odškodnenia tých, ktorí nemajú na páchaní trestnej činnosti žiaden podiel, vyvolá v spoločnosti nepokoj, lebo pokoj podľa pápeža Jána XXIII. je dielom spravodlivosti."
