Je jedna preto, lebo pochádza od jedného Boha, má jedného zakladateľa a má jednu dušu, ktorou je Duch Svätý. Nič na tom nemení to, že už od počiatkov sa jednotlivé cirkevné obce vyznačovali veľkou rozmanitosťou. Aj dnes sú v rámci Cirkvi spoločenstvá, ktoré majú svoje vlastné tradície - gréckokatolíci, kopti, arméni... Jednotu Cirkvi zabezpečuj viditeľné zväzky spoločenstva akými sú vyznávanie jedinej viery prijatej od apoštolov, spoločné slávenie Božieho kultu, predovšetkým sviatosí a apoštolské nástupníctvo biskupov. My veríme že jediná Kristova Cirkev je tá, ktorú Ježiš zveril Petrovi a ktorá pretrváva (subsistit) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s ním.Uvedomujeme si, že táto jednota bola počas histórie veľakrát zranená aj pre chyby niektorých členov našej Cirkvi. Už Origenes povedal, že kde sú hriachy, tam je mnohosť, tam sú schizmy, herézy a rozpory. Preto najvlastnejšia cesta k ekumenizmu je vnútorné obrátenie sa a návrat k prameňu, ktorým je Kristus. Tých, čo sa v súčasnosti rodia v spoločenstvách, ktoré vznikli z rozštiepení a sú poučení o viere v Krista, nemožno obviniť z hriechu oddelenia a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a láskou. Veď mnohé prvky posväcovania a pravdy jestvujú aj mimo viditeľných hraníc Katolíckej cirkvi: "Písané Božie slovo, život milosti, viera, nádej a láska a iné vnútorné dary Ducha Svätého..."To, že Cirkev je svätá, neznamená že my, jej členovia, sa robíme lepšími od ostatných. Je svätá preto, lebo jej pôvodcom je svätý Boh a Kristus seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil. Je svätá preto, lebo má všetky prostriedky na dosiahnutie svätosti jej členov. Ak tieto prostriedky nevyužívame a nerobia nás lepšími, nie je to vina prostriedkov, ale toho, že ich niekedy nevyužívame dostatočne. Počas histórie Cirkvi vždy žili vedľa seba ľudia vynikajúcich vlastností, ktorí vyžarovali svätosť Cirkvi, ako aj veľkí hriešnici, ktorí nedostatočne využili možnosti zmeniť svoj život k lepšiemu.To, že je Cirkev katolícka - všeobecná, celá, úplná, znamená to, že je v nej prítomný Kristus. Už Ignác Antiochijský povedal, že kde je Ježiš Kristus, tam je Katolícka cirkev. Úplnosť znamená aj poskytovanie všetkých prostriedkov spásy, je tam pravá a úplná viera, úplný sviatostný život a vysvätená služba, ktorá je zabezpečená apoštolským nástupníctvom. Je katolíckou aj preto, že ju Kristus poslal k celému ľudskému spoločenstvu. Preto do Cirkvi patria a sú na ňu zameraní tak katolícki veriaci, ako aj ostatní, čo veria v Krista a napokon vo všeobecnosti všetci ľudia povolaní Božou milosťou k spáse. Lebo tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s úprimným srdcom hľadajú Boha a pod vplyvom milosti sa snažia skutkami plniť jeho vôľu, poznanú hlasom svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu.To, že je Cirkev apoštolská vychádza hlavne z toho, že je postavená na trvalých základoch - na dvanástich baránkových apoštoloch, tiež z toho že s pomocou Ducha Svätého odovzdáva poklad viery, ktorý prijala od Ježiša prostredníctvom apoštolov, a z toho že sa to deje prostredníctvom nástupcov apoštolov - biskupov. Biskupi tvoria kolégium, ktorému pomáhajú kňazi v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi. Kristus zostáva so svoju Cirkvou až do konca sveta práve prostredníctvom biskupov, ktorým je zverená starostlivosť o partikulárne cirkvi. Cirkev učí, že biskupi nastúpili z Božieho ustanovenia na miesto apoštolov ako pastieri Cirkvi a že kto ich počúva, počúva Krista, a kto nimi pohŕda, pohŕda Kristom i tým, ktorý Krista poslal.Celá Cirkev je apoštolská aj preto, že je poslaná do celého sveta. Úlohou každého katolíka je šíriť svoju vieru hlavne svojím životom, ponúkať učenie Krista. Dušou každého apoštolátu musí byť hlboká modlitba a láska čerpaná najmä z Eucharistie. My katolíci veríme, že jediná Kristova Cirkev, ktorú v Symbole viery vyznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú... pretrváva (subsitit) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s ním, hoci aj mimo jej organizmu jestvujú mnohé prvky posväcovania a pravdy. Rešpektujeme všetky iné vierovyznania a svetové názory, a nikomu nenanucujeme svoje vierovyznanie a tento rešpekt vyžadujeme aj od ostatných. Uvedomujeme si, že každá náboženská neznášanlivosť pramení z ľudského sebectva a z nerešpektovania slobody svedomia každého človeka. Predovšetkým nikdy by sme nemali zabúdať na to, že sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého človeka.
