Slovo cirkev vychádza z gréckeho slovesa ek-kalein, čo znamená "volať z", alebo zvolávať. Tento výraz latinsky Ecclesia označuje zhromaždenie ľudu obvykle náboženskej povahy. Týmto termínom bolo označené zhromaždenie ľudu na Sinaji, kde Izrael dostal Zákon a kde Boh tento ľud ustanovil za svoj svätý ľud. Prvé spoločenstvo tých, ktorí uverili v Krista sa nazvali týmto menom, tým uznali, že sú dedičmi práve tohto zhromaždenia. Na druhej strane názov Kyriake, od ktorého je odvodené nemecké Kirche, anglické Church i slovenské Cirkev, značí "tá, ktorá patrí Pánovi".Slovo Cirkev má v skutočnosti tri významy. Prvý označuje liturgické zhromaždenie, druhý miestne spoločenstvo a tretí všeobecné spoločenstvo. Cirkev je ľud, ktorý Boh zhromažďuje po celom svete. Jestvuje v miestnych spoločenstvách a uskutočňuje sa ako liturgické, najmä eucharistické zhromaždenie. Žije z Kristovho slova a tela a tak sa aj sama stáva Kristovým telom. Práve zhromaždenie okolo eucharistického stola najlepšie zjednocuje členov miestnej cirkvi. Mali by si uvedomiť najmä to, že odchádzajú po tom, ako prijali do svojho srdca toho istého živého Krista.Vo svätom Písme nachádzame kopu obrazov a predobrazov, navzájom previazaných, v ktorých zjavenie hovorí o nevyčerpateľnom tajomstve Cirkvi. Obrazy, ktoré majú svoj pôvod v Starom Zákone, predstavujú variácie základnej myšlienky, idey "Božieho ľudu". V Novom Zákone všetky tieto obrazy nachádzajú nový stred v skutočnosti, že Kristus sa stáva "Hlavou" tohto ľudu, ktorý sa tak stáva jeho Telom. Okolo toho stredu sa zoskupujú obrazy, "prevzaté z pastierskeho alebo roľníckeho života, prípadne z výstavby, alebo z rodiny a svadby".Jedným z obrazov Cirkvi je ovčinec, ktorého jedinou a nevyhnutnou bránou je Kristus. Je aj stádom, o ktorom Boh predpovedal, že On sám bude jeho pastierom a hoci ovce toho stáda sú pod správou ľudských pastierov, oni sami vlastne nie sú pastiermi, iba zastupujú jediného pastiera, veď aj ich predsa neprestajne vedie a živí sám Kristus, Dobrý Pastier a Knieža pastierov, ktorý položil svoj život za ovce. Ďalším z obrazov Cirkvi je hospodárstvo, čiže Božie pole. Na tomto poli rastie prastará oliva, ktorej svätým koreňom boli patriarchovia a v ktorej došlo a dôjde k zmiereniu židov a pohanov. Cirkev vysadil nebeský Vinohradník ako šľachtenú vinicu. Pravý vinič je Kristus: On dáva život a úrodnosť ratolestiam, čiže nám, čo skrze Cirkev zostávame v ňom a bez neho nemôžeme nič urobiť.Na vyjadrenia tajomstva Cirkvi sa používajú aj obrazy z oblasti výstavby. Cirkev sa v nich nazýva stavbou Božou. Aj Ježiš sa prirovnal ku kameňu, ktorý síce stavitelia zavrhli, ale on sa stal uholným kameňom. Na tomto základe apoštoli budujú Cirkev, ktorá dostáva od Neho svoju pevnosť a súdržnosť. Túto stavbu zdobia rozličné pomenovania: Dom Boží, v ktorom prebýva jeho rodina, príbytok Boží v Duchu1, stánok Boží medzi ľuďmi, a najmä svätý chrám, ktorý, znázornený vo svätyniach kameňa, ospevujú svätí Otcovia a liturgia ho právom porovnáva k Svätému mestu, novému Jeruzalemu. V ňom totiž ako živé kamene budujeme sa tu na zemi v duchovný dom. Apoštol Ján v Apokalypse kontempluje toto sväté mesto, ako pri obnovení sveta zostupuje z neba od Boha, vystrojené ako nevesta, ktorá sa vyzdobila pre ženícha.Cirkev sa volá aj nebeský Jeruzalem a naša matka, opisuje sa ako nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka, ktorú si Kristus zamiloval a seba samého obetoval za ňu, aby ju posvätil, ktorú spojil so sebou nerozlučnou zmluvou a neprestajne ju živí a opatruje. Všetky tieto obrazy sa pokúšajú vyjadriť aspoň niečo z toho, ako máme Cirkev vnímať. To najpodstatnejšie z vnímania Cirkvi spočíva v tom, že vnímame plán, ktorý s ňou má Kristus. Členovia Cirkvi veľmi dobre vedia, že počas stáročí sa vždy našli ľudia, ktorí sa od tohto plánu odklonili. Najčastejšie sa to stalo vtedy, keď ľudia prestali vnímať a rešpektovať plány, aké má s Cirkvou Boh a začali presadzovať svoje vlastné plány a predstavy, keď sa predstali správať ako správcovia Božích tajomstiev a začali sa správať ako páni nad dedičným podielom a začali do Cirkvi vnášať svoje vlastné plány. Zabudli na to, že od správcov sa vyžaduje iba to, aby boli verní tomu plánu, ktorý má s Cirkvou Boh.Úlohou Cirkvi nie je ponúkať vlastné svetlo, má byť spoločenstvom ľudí, bratov a sestier, ktoré ľudstvu slúži tým, že podobne ako mesiac nechá vo svojich životoch odrážať svetlo Krista, ktorý je Svetlom sveta.
