Drahí bratia a sestry, priatelia, milí poslucháči rádia Lumen!Dnes máme výročie posviacky bazilík svätého Petra a Pavla, apoštolov. Chcel by som dnes tak trošku pouvažovať spolu s Vami nad tým, aké miesto v našom živote má chrám. Dosť často debatujem aj s ľuďmi na internete, a niekedy mi položia takúto otázku: „Prečo by ľudia mali stavať kostoly?“ Vraj kostoly sú zbytočné, že je to niečo, čo nie je potrebné, vraj ľudia by kostoly ani nemali mať. Niekto hovorí, že najkrajším chrámom pre neho je príroda. Hovorí: „Idem do prírody a tam cítim Boha, tam sa cítim uvoľnene.“Lenže kostoly nestaviame pre Boha, ale kostoly staviame pre ľudí. Aj dnes si pripomíname baziliky, ktoré sú v Ríme, ktoré sú nádherné, hlavne bazilika svätého Petra, myslím si, že ju pozná každý človek na zemi, každý človek ju už videl na obrázku a pripomíname si rôzne chrámy. Takým prvým chrámom, s ktorým sa človek stretáva, je vlastne on sám. Chrám je miestom, kde sa človek stretáva s Bohom, a každý človek sa vo svojom srdci môže stretnúť s Bohom, len toto srdce by malo byť čisté. Druhým miestom, kde sa človek stretáva s Bohom je určité spoločenstvo. Ježiš povedal, že kde sú dvaja alebo traja v jeho mene, tam je on medzi nimi. Takže tam, kde sa zíde zopár ľudí a kde sa modlí. Aj my, keď sme chodievali na cintorín, a tam sme sa spoločne modlili, tak sme tam vlastne vytvorili chrám.Lenže my sme ľudia a potrebujeme aj nejaké miesto na modlitbu. Miesto, kde by sme mohli prísť, kde by sme sa mohli v tichu stretnúť s Bohom. My tu na Luniku IX toto miesto zatiaľ ešte nemáme. Viete dobre, že svätá omša sa dá slúžiť rôzne a vy, ktorí ste od začiatku, tak ste tých svätých omší zažili viac a zažili ste ich aj v rôznom hluku aj v rôznom prostredí. Viete dobre, myslím si, hlavne tí najstarší, že prvá svätá omša ktorá tu bola slúžená, tak bola slúžená v takom zvláštnom chráme. Bola slúžená v aute.Prišiel som na Lunik IX a hľadal som nejakú jednu miestnosť, hľadal som stôl, či miesto, kde by som mohol odslúžiť prvú svätú omšu. Nenašiel som. Nenašiel som, pretože som tu nikoho nepoznal, a nik nebol ochotný poskytnúť mi aspoň štyri steny, stoličku a stôl, kde by bolo možné odslúžiť svätú omšu. Tak prvým chrámom, ktorý bol, kde sa slúžila svätá omša tu na Luniku IX, bolo moje auto. Druhým chrámom, kde sme slúžili sväté omše bol náš byt. V byte, na chodbe sme si urobili malú kaplnku a tam boli prvé sväté omše. Z Lunika IX tam ešte nikto nebol.Až po určitom čase, myslím, že po mesiaci, sme sa odvážili na prvú verejnú svätú omšu, kde bolo viac novinárov ako veriacich z Lunika IX, ktorá bola v sále kultúrneho domu, tam sme už mali stôl, mali sme štyri steny. Lenže ten stôl, ktorý sme mali, sa používal ako krčmový stôl. Iný stôl sme nemali. Akonáhle sme popratali veci po svätej omši, prišli tam ľudia, vytiahli karty, položili na stôl pivo, a pokračovalo sa ďalej v krčmovej kultúre.Potom prišla taká možnosť, že nás prichýlila pani riaditeľka Základnej školy, a tak máme túto kaplnku, kde sme teraz. Je to náš terajší chrám. Nie je to také veľké ako bazilika, nie je to také honosné, má to dokonca dva priestory, ktoré rozdeľujeme garážovou bránou, aby sme si mohli uvedomiť, že keď sa to otvorí, tak sme v chráme, ale toto ešte nie je konečné miesto.Viete veľmi dobre, že sme začali so stavbou ozajstného chrámu. Chrámu, ktorý chceme zasvätiť svätej Terézii z Lisieux, patrónke misií. Je to chrám, ktorý už má svoje základy, ale tieto základy sa potrebujú ešte zdvihnúť trošku vyššie. Na tento chrám plánujeme urobiť zbierku po celom Slovensku, aby sme poprosili o finančnú pomoc tie farnosti, ktoré sú na tom lepšie ako my. Chceme ich poprosiť, aby nám pomohli s našou stavbou. Uvedomujeme si, že keď nám pomôžu, že je to taká výzva do budúcnosti, aby sme aj my pomáhali. Lebo sú farnosti, ktoré nemajú ešte ani to, čo my. Sú farnosti, sú mnohé rómske osady, kde niet ani len nejakej triedy, kde by sa slúžila svätá omša. Sú mnohé dediny, kde by aj Rómovia možno išli sa pomodliť, ale nemajú kde.Keď sa nám tu podarí vybudovať nejaký chrám, nie taký honosný ako chrám svätého Petra, alebo svätého Pavla, keď sa nám tu podarí vybudovať kaplnka, tak sa budeme snažiť pomáhať tým, ktorí na tom budú horšie ako my. Možno tak, ako nám teraz pomáhajú mladí z Bardejova z Poštárky, kde predsa len už 15 rokov saleziáni pracujú. Teraz sme mali naposledy duchovnú obnovu, tak prišli dvaja mladí z nich, a povzbudili nás k tomu, aby sme sa nevzdávali. Oni ukázali, že po 15 rokoch už tam svoj chrám majú. Už tam majú miesto, kde sa stretávajú, miesto, kde sa prichádzajú porozprávať sa s Bohom, miesto, kde prichádzajú na sväté omše. A majú vo svojom srdci nielen miesto pre seba ale majú miesto aj pre druhých. Pripravujú sa na to, že oni ako animátori nebudú pracovať len pre svojich vlastných z Poštárky, ale že sa začnú starať aj o Rómov v ostatných dedinách, ktorí to potrebujú.Takže aj tie naše chrámy, ktoré tu máme, prešli určitým vývojom. Aj ten chrám nášho srdca. Keď sme tu prišli, tak na sväté prijímanie chodili len dvaja z vás, dvaja z celého sídliska. Teraz každý rok okolo tých dvadsať detí sa prepracuje postupne až k tomu, že prídu k svätému prijímaniu a z nich by som povedal dosť veľa zostane, uvedomujú si, že ten svoj chrám, svoju dušu si budujú aj vďaka Eucharistii.Keď sa nám podarí postaviť kaplnku, to je iba jeden z chrámov, ktorý tu budujeme. Hlavný chrám, ktorý sa tu buduje, je chrám spoločenstva, spoločenstva farnosti. Je to chrám vytvorený z ľudí, je to chrám zo živých kameňov. Každý z nás je týmto živým kameňom. Je to chrám, ktorým chceme vybudovať nielen seba, ale možno aj ľudí okolo nás. Podarí sa nám to len vtedy, keď zlepšíme seba.Chcel by som vás preto dnes všetkých vyzvať, aj všetkých ľudí, ktorí nás cez rádio Lumen počúvajú, aby sme nezabúdali na ten svoj chrám. Niekedy by sme možno chceli meniť ľudí okolo seba, a zabúdame na to, že tou najlepšou cestou k zmene druhých je tá, keď zmeníme seba. Lebo na druhých ľudí dosah nemáme, ale na seba dosah máme. Snažme sa tento svoj chrám budovať, snažme sa budovať aj rôzne iné chrámy, miesta, kde by sa človek stretával s Bohom. Týmto chrámom pre druhých môžeme byť aj my. Ľuďmi, ktorí druhým pomôžu, aby sa stretli s Bohom, ľuďmi, ktorí im pomôžu, ktorí ich privedú k tomu, aby sa trošku zmenili a dovolia, aby Boh zmenil ich život.Prosme si od Boha silu, aby sme dokázali byť chrámom, aby sme dokázali vytvárať spoločenstvo, ktoré bude chrámom, a aby sme budovali možno aj tie chrámy, ktoré sú z kameňa, chrámy, ktoré pomôžu ľuďom, aby mali kde prísť a stretnúť sa s Bohom, aby sme mohli naozaj kdesi načerpať silu. Pretože tú silu, a to si myslím, že uzná každý z nás, potrebujeme. Tú silu nezískame nikde inde vo svete, lebo je to sila, ktorú nám dáva Boh a túto silu môžeme získať jedine tak, že prídeme k nemu.Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhajú budovať naše chrámy, ďakujem všetkým za modlitby a ďakujem všetkým aj za konkrétnu pomoc. Chcem pripomenúť, že nezabúdame na našich dobrodincov. Často sa za nich modlíme a každú nedeľu jednu svätú omšu máme za nich. Budujme chrámy a pomáhajme budovať chrámy tým, ktorí to možno majú trochu ťažšie. S vďakou v modlitbách misionár Jozef ČerveňMáme otvorený samostatný účet, na ktorý chystáme celoslovenskú zbierku. Zbierka bude prebiehať tak, že koncom júla príde náš časopis "LUNIKOVO" všetkým odoberateľom Katolíckych novín. Súčasťou časopisu bude banková zloženka, pomocou ktorej na každej pošte bude možné vložiť na náš účet sumu, ktorú si zvolíte. Ak by mal záujem dostať časopis niekto, kto neodoberá Katolícke noviny, pošleme mu ho poštou. Stačí, ak mi na mailovú adresu napíše, kde mu ho mám poslať. Časopis ide teraz do tlače, predpokladám, že o dva týždne by som mal mať v ruke prvé výtlačky.Názov účtu je: Kaplnka - Lunik IXČíslo účtu je: 20286560/6500 (Poštová banka)
