Od Ježiša vlastne ani nechceli odpoveď na otázku, či sa má cisárovi platiť daň, alebo nie. Problém daní je večným a neriešiteľným problémom. Na jednej strane sú tí, ktorí vyberajú a chcú aby sa vždy niečo zakotúľalo aj do vlastného vrecka. Na druhej strane sú tí, ktorým sa z vrecka vyťahuje a keď už nemôžu tomu zabrániť, chcú aspoň určovať, na čo tie penieze pôjdu. Najlepšie by bolo, keby nám vyberači vrátili viac ako nám zobrali. Nikto však nie je taký hlúpy, aby si myslel, že niečo také je možné.Farizeji si mysleli, že Ježiša už majú v hrsti. Ak odpovie, že daň je treba platiť, bude vyzerať ako prisluhovač zlej vlády. Ako viem, že bola zlá? Iba dedukujem, lebo som ešte nepočul nikoho, že by bol spokojný s akoukoľvek vládou a s tým, ako vyberači narábajú s jeho peniazmi. Každý je presvedčený, že on by to zvládol lepšie. Ak by Ježiš odpovedal, že daň netreba platiť, bol by odsúdený ako burič, ktorý sa stavia proti spoločnému dobru.Mysleli si, že ho postavili pred neriešiteľný problém. Uznali mu, že miluje pravdu a učí podľa pravdy, že nehľadí na osoby a teda nepodlieha ani vplyvu mocných, ani názorom väčšiny. Vedeli, že podľa pravdy učí Božej ceste. Nepredpokladali, že sa vykrúti...Vykrútil sa. V podstate odhalil to, že ich otázka nebola postavená správne. Bola príliš čiernobiela. Buď platiť, alebo nie. Tam stredná ciesta nie je. Je potrebné zmeniť aj otázku aj odpoveď. Nie buď-alebo, ale aj-aj. Človek je totiž Boží tvor a viažu ho Božie zákony, je však aj ľudský tvor a viažu ho aj ľudské obyčaje.Človek patrí celý Bohu a mal by sa v prvom rade riadiť jeho zákonmi. Ak by tieto v spoločnosti platili, už by tie ľudské neboli potrebné. Človek však nie je natoľko uvedomelý, aby dobrovoľne prispieval na služby, ktoré ľudská spoločnosť robí aj za neho. Preto musí byť niekto, kto od každého vyberie nejakú daň a niekto, kto túto daň rozdelí tam, kde je to potrebné. Že to u nás teraz na Slovensku nie je ideálne? A kedy a kde to bolo?Aké je východisko z tejto zdanlivo neriešiteľnej situácie? Dane sa musia platiť. Proti tomu nie je možné nič namietať. Cisárovi je potrebné dať, čo mu patrí. Ak však "cisár" - teda ten, čo má dane rozdeľovať - nerešpektuje to, čo je Božie a ak to nerešpektujú aj tí, ktorí si pre seba z daňového koláča odhryznúť čo najviac, k dohode prísť nemôže. Iba vtedy môžu byť všetky strany spokojné, ak rešpektujú obraz, ktorý určuje vlastníka. My sme boli vytvorení na obraz Boha. Štát potrebuje naše dane, aby mohol plniť rôzne verejné služby. Je spravodlivé dať ľuďom, čo im patrí. Nemali by sme zabúdať aj na to, že aj Bohu by sme mali dať podiel z toho, čo je jeho. Mali by sme to urobiť pre neho, pre ľudí, ktorým môžeme vyprosovať silu od Boha a mali by sme to urobiť hlavne pre svojich najbližších.Ja občas zvyknem pripomenúť rodičom, ktorí hovoria, že sa nemodlia toto: "Je pekné, že chodíte do práce a usilujete sa do rodiny doniesť peniaze, aby ste mohli slušne žiť. Okrem peňazí však vaša rodina potrebuje aj Božie požehnanie." Buďme dobrými občanmi svojej vlasti. Ak niekto nie je dobrý občan, nemôže o sebe hovoriť, že je dobrý kresťan. Dajme "cisárovi", čo mu patrí. Dávajme však aj Bohu. Modlime sa, obetujme sa za seba navzájom. Veď bez Božieho požehnania márne naše namáhania...
