Niektorí českí saleziánski spolupracovníci, najmä prof. Heinzel chcel, aby jestvoval len jeden spoločný ústav pre povolania v Šaštíne, tak pre Čechov ako pre Slovákov, ako bol doteraz v Perose. Vagač sa však rozhodne postavil proti tomu. Za pravdu mu dával aj pražský kanonik Kulač. Ak chceme dosiahnuť rýchlejší vývoj saleziánskych diel tak na Slovensku ako i v Čechách a na Morave, treba otvoriť naraz dva výchovné ústavy. Jeden nech je na Slovensku a druhý na Morave, alebo v Čechách, aby sa každý chovanec mohol učiť vo svojom materinskom jazyku. Noviciát už môže byť spoločný. Takto sa potom stalo, že dobrý don Stuchlý dostal od generálneho predstaveného don Rinaldiho svoju "Letera di ubidienza" (List poslušnosti) s dispozíciou do Perosy Argentiny, kde ho už čakali českí saleziánski chovanci s bohoslovcami Hlubíkom a Gunišom. Tento rok v Taliansku do noviciátu vo Folizzo vstúpilo 12 novicov. Medzi sebou sa mali rozprávať po taliansky a odporúčalo sa im, aby sa medzi sebou premiešali. Deviati boli Slováci a traja Česi. Vtedy bol v noviciáte aj Koza, ktorý neskôr rozprával:"Zvyčajne nás menovali Cecoslovacchi. Ba niekedy aj žartovne Cechi Slovacchi - slepí Slováci. Neurazili sme sa kôli tomu. Lebo Slovákmi sme ostali, len Čechov zmenili na "slepých", čo v žarte bolo treba prijať s úsmevom. Nebolo vždy ľahké zvládnuť všetky štúdiá v noviciáte bez toho, aby neboli nejaké problémy. V cudzej reči sa učí vždy ťažšie ako v materskej. Biblické dejiny v noviciáte učil don Ponzetto. Raz vyvolal jedného zo Slovákov, aby odrecitoval osem blahoslavenstiev. Vyvolaný nejako vytiahol z pamäti prvé aj druhé, ale tretie nedajbože! Don Ponzetta to dopálilo. Spustil tvrdú mravokársku kázeň: - Questo ć ignoranzia supina! - Toto je nesvedomitosť! Questo ć mancanza di coscienza! - Toto je hrubá nevedomosť! Vyvolaný prijímal búrku a krupobitie ako Božie dopustenie. Schúlil hlavu a pomyslel si pre seba: - Don Ponzetto, keby ste vy mali povedať osem blahoslavenstiev po slovensky, nevedeli by ste povedať ani jedno. Buďte teda spokojný, lebo ja som vám po taliansky povedal až dve! V tomto roku tu končili noviciát slovenskí novici. Po zložení sľubov dvaja z nich odišli do misií. Ďaľší traja odišli do Valsalice v Turíne pokračovať v gymnáziálnych štúdiách a v scholastickej filozofii. Trápili sa, lebo neboli pripravení na požiadavky takej školy. Tí chlapci, ktorí študovali v Ríme nenastúpili do noviciátu vo Folizzo, ale v genzano. Boli to Ján Šebela a František Kvetan, k nim sa pripojil aj Ernest Horniak. Títo boli v Ríme. Po ich odchode ostali v Ríme už iba štyria slovenskí chlapci - Figli di Maria. Neskôr k nim pripojili štyroch Talianov a tak vlastne slovenský ústav v Ríme končí. Vďaka tomuto ústavu budú na Slovensko prichádzať v čase počiatočného rozvoja mnohí saleziáni, ktorí tu začínali.
