
Pozeral som sa ako sestra robila mame trvalú. Najskôr natočiť, potom natrieť nejakým frasom. Potom počkať, natrieť iným frasom. Potom umyť a natrieť nejakým vitamínom. Nakoniec sa ma sestra opýtala, či to mama teraz má lepšie. Ešte jej vraj prefarbí šediny.Nevedel som jej hneď odpovedať. Mne sa mama páči vždy. Nech má vlasy rovné, či brčkavé, šedivé, či v nejakom odtieni nejakej farby. Je to moja mama a čím som starší, tým viac si uvedomujem, že by som pre ňu urobil čo je v mojich silách. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, čo pre mňa znamená a keby som mohol, zachránil by som ju aj pred smrťou. Keď zomrie - dúfam že to nebude skoro - určite pôjde do neba. O tom som presvedčený. Jej telo uložíme do hrobu a nebudem vidieť, ako sa rozpadá. Pred rozpadnutím v hrobe ju už neuchránim, nie som Boh.Ježiš však Boh je. A viem, že si svoju matku vážil najviac spomedzi všetkých ľudí na zemi. Myslím, že o tom nepochybujú aj neveriaci. My veriaci sa vôbec nečudujeme, že si ju Ježiš po jej smrti vzal k sebe aj s telom. Ježiš ju povýšil za Kráľovnú vesmíru. Nik z anjelov si nemyslí, že by mal mať čestnejšie miesto ako ona, Matka Vykupiteľa. Jej Syn, víťaz nad hriechom a smrťou ju uchránil od porušenia v hrobe. Nie je to nič čudné.Za dogmu to bolo vyhlásené až v roku 1950. Prečo nie skôr? Nebolo to potrebné. Cirkev dogmy vždy vyhlási až vtedy, keď sa nájde dostatok ľudí, ktorí tvrdia opak a chcú pomýliť kresťanov. Robia to častokrát cez médiá na základe hesla, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.Katolícka cirkev vždy verila, že Mária je plná milosti, ako ju nazvala Alžbeta. Cirkev práve ju videla v opise apoštola Jána v apokalypse. Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. Drak nezhltol jej dieťa. Nepriateľstvo bolo ustanovené medzi ním a ženou ešte v raji. Žena svojou pokornou pätou mu pošliapala pyšnú hlavu. Na tú jej pätu diabol útočí. Nikdy neznesie, že práve pokora je najmocnejšia zbraň a bude sa ju usilovať rozhrýzť. Má však smolu. Jeho hlava bola rozšliapaná, a teraz sa už iba zvíja v posledných kŕčoch a mláti okolo seba.Boh s Máriou urobil veľké veci. Všetky pokolenia, ktoré poznajú jej miesto v dejinách spásy si ju vážia. Vôbec sa nečudujeme, že ju Ježiš nenechal v hrobe. Ježiš pre svoju mamu urobil to, čo by som urobil aj ja pre svoju, ak by som mohol...