Vo Švajčiarsku je základnou finančnou jednotkou obec, alebo časť obce. Do nej idú podielové dane, a oni sa rozhodnú, koľko z týchto podielových daní pôjde na kraj a na kraji sa rozhodnú, koľko z týchto daní pôjde na správu štátu. U nás je to presne naopak. Výhodou tohto systému je to, že každý človek si uvedomuje svoju zodpovednosť za rozvoj svojej obce. Usiluje sa pracovať tak, aby mal čo najvyšší zisk a aby bol čo najvyšším prínosom pre svoju obec. Záleží mu na tom, ako obec jeho peniaze využije a dožaduje sa od samosprávy aby s jeho peniazmi nakladali čo najhospodárnejšie. Má snahu chodiť na zasadania v obci a vyjadriť sa k ich práci. Veľmi dbajú na to, aby sa každý vyjadroval čo najkultúrnejšie a je samozrejmé, že ochotnejšie si vypočujú zodpovedných ako darebákov a krikľúňov...Ak niektoré služby nedokáže poskytnúť obec, a je výhodnejšie, aby ich robila nejaká firma pre viac obcí, alebo pre celý kraj, vtedy obce, alebo mestské časti posunú časť zo svojich daní do rozpočtu kraja, a dožadujú sa, aby boli využité čo najefektívnejšie. Podobne ak je potrebné, aby sa niektoré služby poskytovali na úrovni celého štátu. Aj službu politického spravovania krajiny vnímajú ako potrebnú, ak si ju však zvolení zástupcovia nevykonávajú efektívne a zodpovedne, dajú im to pocítiť zasielaním nižšieho príspevku.Ako ďaleko má ich systém od nášho? Už dnes máme obce s dobrou samosprávou, ktoré hospodária efektívne, lebo ľudia si uvedomujú, že je lepšie mať tam zodpovedných. V prípade krajov je to už horšie. Koľkokrát sme videli ako kraje neefektívne napríklad opravujú cesty, lebo je potrebné "minúť peniaze z EÚ". Ináč peniaze, ktoré tam idú aj z daní občanov Slovenska. Myslí si niekto, že na úrovni štátu sa s prostriedkami hospodári efektívne? Záleží politikom na bežnom občanovi aj v inom období ako v predvolebnom? Dali by obce také veľké prostriedky napríklad ako rezervu pánu Ficovi, alebo Dzurindovi, jednoducho niekomu kto im príde postaviť s veľkou slávou futbalové ihrisko, keby si zo svojho vlastného rozpočtu obce mohli postaviť lepšie?Máme sa čo učiť a máme čo doháňať. Mali by sme pouvažovať o tom, aby sme sa vrátili k tomu, čo je pre nás najprirodzenejšie, k subsidiárnemu modelu, ktorý úradníkom a politikom poskytuje len také manévrovacie pole, aby si svoju službu mohli vykonať zodpovedne, aby tu nevládli, ale aby slúžili tomu, kto ich platí...
