Po rozpade červeného bloku, ktorý zmrazil vplyv šikovných ľudí tým, že zamedzoval osobné vlastníctvo, to diktátori majú ešte ťažšie. Je úplne jasné, že tí, ktorí majú v rukách peniaze, majú aj vplyv a možno u nás ešte nie, ale v krajinách, kde sa kontinuita slušných majiteľov podnikov neprerušila, majú veľmi pozitívny vplyv na zdravé vzťahy v spoločnosti. Tam, kde sa k mnohým podnikom dostali rôzni podnikavci ako u nás, a iba preto, aby ho vytunelovali, sme nemohli očakávať pozitívny vplyv z ich strany.Prešlo niekoľko rokov a podnikateľské prostredie ozdravelo. Pribudlo podnikov, ktoré majú veľký vplyv aj na tvorbu zákonov, a dávajú zreteľne najavo, že nechcú, aby to u nás vyzeralo ako na Kube, či vo Venezuele. Aj vďaka mnohým občianskym aktivitám pribudol tlak spoločnosti na to, aby sa rešpektovanie ľudských práv u nás vzdialilo čo najviac situácii spred novembra. Nečudujem sa preto iniciatíve oslabiť vplyv občianskych aktivít. Namiesto prijatia zákonov, ktoré by to urobili viac transparentným sa aspoň oslabil vplyv podnikov. Už teraz zo svojho zisku nemôžu dať toľko ako predtým, aj keď v podstate vďaka občianskemu tlaku 2% zostali zachované.Nie je jednoduché byť diktátorom na Slovensku, manipulovať s médiami, s verejnou mienkou, a pritom si udržať dostatočnú voličskú základňu, keďže k neslobodným voľbám sa už asi vrátiť nedá. Na to, aby to niekto zvládol, potrebuje čerpať rozumy od ešte existujúcich diktátorov. Je potrebné konať rýchlo, pretože tí skutoční diktátori buď vymierajú, alebo ich moc slabne. A navyše médiá majú oči všade, preto je potrebné robiť to pod úplne inou hlavičkou. Napríklad pod hlavičkou nadviazania predchádzajúcej ekonomickej spolupráce typu blahej pamäti RVHP. Je potrebné konať rýchlo, lebo aj na Slovensku pribúda ľudí, ktorí dokážu rozoznať diktátora od nediktátora.Osobne si myslím, že pribúda ľudí, ktorí banujú, že nehlasovali pri posledných voľbách, a nechali iných, nadšených obdivovateľov zašlých čias, aby rozhodli za nich. Škoda, že mnohí z tých tí čo neboli voliť, si mysleli, že je úplne jedno, kto tam bude, lebo sa aj tak nič zmeniť nemôže. Pomaly, ale isto sa to mení. Ubúda slobody slova, v podnikoch ubúda odborníkov na úkor politických nominantov, pribúda kontaktov na diktátorské krajiny, a ja len dúfam, že sa nedočkáme dňa, kedy výročie kubánskej revolúcie bude pre túto krajinu dôležitejším dňom ako výročie našej nežnej revolúcie, na ktorej oslavu si niekto ešte asi nezvykol, pretože ju akosi ani nezaregistroval. Pre istotu si zlepšujem svoju fyzickú kondíciu, aby som sa uživil aj ako robotník, a keď niekto zaklope na dvere, začínam pozerať či tam nestoja dvaja páni v baloňákoch, ktorí sa chcú rozprávať. Napríklad o tom, či by ma dodatočne nemohli zaradiť do zoznamov ako agenta... :-)
