Pokušenie človeka predĺžiť si tie krajšie chvíle je veľmi staré. Jedno také máme spomenuté v dnešnom evanjeliu. Ježiš vzal so sebou apoštolov Petra, Jakuba a Jána a na vysokom vrchu sa pred nimi premenil. Peter vtedy zahlásil, že im je tak dobre, že by nebolo od veci sa tam zabivakovať. Keď sa "rozbije" tábor, človek tam obvykle zostane dlhší čas. Petrovi ten ťah nevyšiel, lebo už onedlho zostupovali dole plní zážitkov. Nečudujem sa im, že tam chceli zostať dlhšie.Jažiš, ich učiteľ sa tam stretol s dvoma najväčšími postavami Biblie. Mojžiš ako predstaviteľ Zákona a Eliáš ako predstaviteľ Prorokov sa rozprávali s Ježišom. Bolo jasné, komu najviac žiaril odev - Ježišovi. Pre apoštolov to bol zážitok vidieť ako sa správajú títo dvaja k Ježišovi. Keď im na konci Boh Izraela z oblaku povedal, že Ježiš je jeho milovaný Syn, ktorého majú počúvať, pochopili, že Ježiš nie je len nejaký prorok, že je oveľa viac.Prečo im Ježiš dáva takýto zážitok? Aby si uvedomili, ako im je dobre pri ňom. Aby na to nezabudli ani v tej chvíli, kedy jeho odev nebude žiariť, ale bude celý od krvi. Aby nezabudli, že aj keď bude Ježiš na inom vrchu a dokonca vyzdvihnutý na kríži, že je to ten istý Ježiš. Celkom určite to posilnilo apoštola Jána, ktorý bol pod krížom. Peter síce trikrát zapiera, ale neskôr sa stáva veľkou oporou pre mladú cirkev, rovnako ako Jakub, ktorého nazvali, že je stĺp cirkvi.Boh nám posiela pekné chvíle, aby nás povzbudil prekonávať tie ťažšie. Niekedy nás skúša, ako skúšal Abraháma, či ho naozaj máme najradšej zo všetkého. Takýmito skúškami nám pomáha pochopiť zmysel utrpenia. Nedá sa urýchliť čas v období skúšok, dá sa však počas nich pripomenúť si tie pekné chvíle. Hovorí sa, že ľudský život je ako mlynské koleso. Raz si nad vodou a o chvíľu pod vodou. Ak koleso túži zostať iba nad vodou a preto sa prestane krútiť, jedna jeho časť - tá menšia - je aj tak pod vodou, no múka sa nemelie. Múka, z ktorej je chlieb pre druhých.Nezostávajme pri Ježišovi iba v o chvíľach, kedy je nám dobre. Stojme pri ňom aj vtedy, keď je to pre nás náročné, lebo on nás neopúšťa. V jednom príbehu človek videl svoj život ako stopy v piesku. Keď mu bolo dobre, vedľa jeho stôp boli stopy Ježiša. Keď mu bolo zle, boli tam iba jedny stopy. Nahnevaný sa pýtal Ježiša, prečo ho opustil v ťažkých chvíľach. Ježiš mu na to odpovedal takto: "Tie stopy sú moje. Keď ti bolo ťažko, ja som ťa niesol..."
