V skutočnosti tento krok iba otvorene hovorí o tom, čo sa v Cirkvi už roky rieši. Homosexuáli sú menšinovou skupinou v spoločnosti a majú rovnaké práva a povinnosti, ako ostatní členovia. Aj v Cirkvi sa nájdu homosexuáli, ktorí sú hlboko veriacimi ľuďmi. Ak niekto z nich zatúži byť kňazom, je mu to umožnené, a dnes, keď je už aj spoločnosť k tejto menšine zmierlivejšia, môže doštudovať a stať sa kňazom.Bolo by naivné, keby som povedal, že takýto adept na kňazstvo, ktorý by sa otvorene k svojej orientácii priznal, by bol bez problémov prijatý svojím okolím. Nie je jednoduché vyrovnať sa s "inakosťou" najmä v tomto prípade, keď v určitých kruhoch bola stáročia väčšinou spoločnosti považovaná za niečo zvrátené. Je pravdou, že v Biblii boli homosexuálne skutky pranierované ako niečo, čo do spoločnosti "normálnych" ľudí vôbec nepatrí. Kto však o sebe môže tvrdiť, že je úplne normálny?Od čias písania Biblie psychológia urobila veľké pokroky v poznávaní správania sa a motívov človeka. A aj keď v spoločnosti je ešte stále veľké odmietanie toho, aby homosexuáli napr. vychovávali dieťa, hľadajú sa spôsoby, ako im pomôcť začleniť sa do spoločnosti tak, aby sa cítili plnoprávnymi členmi. Týmto krátkym článkom určite túto problematiku neobsiahnem, je však úplne iné o homosexuáloch iba počuť a poznať niekoho z nich, kto je charakterný človek, osobne. Ja som takúto možnosť mal a hoci som ako bohoslovec "riskoval svoju dobrú povesť" niekoľko krát som sa stretol, samozrejme že nie intímne, s jedným z nich v Bratislave. On ma chcel "zbaliť" a ja som ho chcel pochopiť. Nezbalil ma, lebo mne sa páčia ženy a nie muži. Rozhovory s ním ma veľmi obohatili a naučili ma vážiť si "inakosť" ako dar pre tých, ktorí sú iní ako iní. To ešte neznamená, že iní ako iní sú rovnakí...Neviem síce, ako by prijali veriaci kňaza, ktorý by prišiel do farnosti a povedal by, že sa mu páčia muži. Ak by to bol však človek, ktorý by naplno žil svoje povolanie, myslím že všetci, okrem pár "bigoťákov" by ho prijali. Nemal by to jednoduché najmä na začiatku. Ak by sa však osvedčil, prijali by ho.Predtým by sa však musel osvedčiť v seminári. Presne tak isto, ako sa musí osvedčiť bohoslovec, ktorému sa páčia dievčatá. V Katolíckej cirkvi sa vyžaduje k prijatiu vysviacky prijatie celibátu. Kandidát sa preto musí určitú dobu osvedčiť, že dokáže žiť svoje povolanie bez toho, aby vyhľadával bližšie intímne vzťahy s konkrétnymi osobami. Heterosexuálny sa musí naučiť žiť svoj život ako dar pre všetkých napriek tomu, že okolo neho vždy bude dostatok pekných žien a homosexuálny sa musí naučiť presne to isté napriek dostatku pekných mužov. Je rozdiel medzi sklonom v človeku a s jeho "uplatňovaním v praxi."Čo teda vyjadruje podľa mňa tento dokument? Iba to, že Cirkev otvorene priznáva, že je otvorená aj pre kandidátov na kňazstvo, ktorí sú homosexuálne orientovaní, v prípade, že dodržie presne to, čo sa vyžaduje od heterosexuálne orientovaných. Je to progresívny krok a nemá nič spoločné s pedofilnými škandálmi. Aj v radoch nás kňazov, podobne ako v radoch učiteľov, vychovávateľov, lekárov a v iných zamestnaniach sa nájdu ľudia, ktorí nezvládajú svoj sexuálny pud a zvrhlo zneužijú deti. Zaslúžia si hanbu odsúdenie a spravodlivý trest, podobne ako všetci tí, ktorí ich kryjú.Nie je dôležitá sexuálna orientácia človeka, ale to, aký v skutočnosti je. Aký má charakter a aká veľká je jeho schopnosť obetovať sa pre druhých. Toto chce zdôrazniť dokument. Každý človek je zodpovedný za to, čo urobí zo svojho života. Každému by sme mali umožniť, aby urobil to, čo všetkým prospeje a čo aj on sám považuje za svoj prínos pre všetkých.V skutočnosti sme všetci rovnako orientovaní. Sme orientovaní k tomu, aby sme svoj život prežili šťastne....
