Na prvom mieste ragione, rozum. Veľmi dobre vedel, že výchova sa nemôže riadiť srdcom. Rozumný poriadok, rozumne vyžadovaný, dokáže skrotiť aj tých najviac odolných. Vychovávateľ musí byť vždy krok pred vychovávaným. Musí predpokladať, čo plánuje vyparatiť, a musí tomu preventívne predísť. V don Boscovom systéme majú veľmi dôležité miesto asistenti. Asistent je ten, ktorý je prítomný, aby pomáhal. Sú to väčšinou mladí ľudia schopní vyplniť mladým čas niečím zmysluplným, aby nemali čas robiť niečo iné. Mladí stále niečo vystrájajú. Buď sú sami a idú až za hranice nerozvážnosti, alebo sa "šalia" s asistentom, ktorý spolu s nimi ide len po hranice nerozvážnosti. Ak sú asistenti starší, musia mať mladého ducha. Asistent totiž nie je dozorca.Na druhom mieste religione - náboženstvo. Bez toho podľa don Bosca nie je možná výchova. Nie preto, že bez náboženstva by sa nevedelo, čo je správne. Človek pod dozorom sa dokáže vypracovať na vysoký stupeň zodpovednosti aj bez náboženstva, s náboženstvom je to oveľa ľahšie, lebo pomocou náboženstva človek čerpá aj pomocné milosti. Boh pomáha mladým, ktorí sa snažia a pomáha im cez modlitbu a cez sviatosti. Raz za don Boscom prišiel jeden mecenáš a sľúbil mu obrovský obnos peňazí na podporu jeho diela, ak sa prestane so svojimi chovancami modlievať pravidelne ruženec. Don Bosco sa mu poďakoval a poslal ho preč. Povedal mu, že bez modlitby by to celé mohol zabaliť. Mám to isté povedali páni z EÚ: "Je dobré, čo robíte, máte výsledky, ale musia to robiť kňazi?"Na treťom mieste amorevolezza - láskavosť. Taký výchovný prístup, aby autorita bola milovaná. Nestačí mladým hovoriť, že ich máme radi, musia to cítiť. Výchova je vždy cukor a bič. Bez odmeny a trestu deti urobia máločo. Tam, kde je prísna výchova, musia byť veľké odmeny, ktoré vyvážia prísne tresty. Tam, kde je láskavý prístup, odmenou je láskavá priazeň a trestom aj jemné odopretie tejto priazne. Pri láskavom prístupe, slza v oku vychovávateľa, alebo jeho smutná tvár páli viac, ako "makarenkove" klobásy na zadku.Zdá sa to jednoduché, ale nie je. Je to veľmi náročné na vychovávateľov. Musia sa správať rozumne, musia žiť svoju vieru a musia sa správať láskavo. Každá z týchto troch požiadaviek je náročná aj bez ostatných dvoch, no iba spolu udržia stavbu výchovy ako piliere podopierajúce úžasnú stavbu, ktorou je budovanie charakteru mladého človeka. A výsledok? Dobrí občania pre spoločnosť, ktorí sú dobrými preto, lebo sú dobrými kresťanmi.Tento spôsob sa usilujem uplatňovať aj ja, tu na Luniku v Košiciach. Iba jednu jedinú vec som trošku musel upraviť. Musím pre našich mladých motiváciu rozmieňať na drobné, lebo oni nedokážu myslieť veľmi dopredu, sú náchylní žiť väčšinou prítomnú chvíľu. Preto precízne, stále vyhodnocované bodovanie. Potrebujú sa častejšie rukolapne presvedčiť o tom, že urobili maličký krôčik dopredu...
